PANDORA

VŠETKÝM DCÉRAM SVETA

Dnes, keď trpké je sladké, a hnev už zašiel,
keď sa mi už možno Smrť potuluje kosťami,
ale ešte nepadol som hlbšie ako na kolená,
chcem vám, dcéry, ešte oznámiť,
čo znamená byť otcom,
ktorý vás splodil v láske so ženou, ktorú miloval,
že len na vás je niesť ďalej Život, ako vaše mamy,
že bez vás dcéry naše, nieto ani hriechu, ani Neba,
začala to Eva, a v bolestiach dnes rodí sa snový svet,
v bolestiach už navždy každý musí niesť
poznanie o Láske a jej veľkosti, hoci o tom vieme len vtedy,
keď sa nás zhostí pokoj z naplnenia krásy sveta,
v ktorom môžeme sa navždy stretať…

Zajtra, keď sa vaši otcovia už pominú,
spomeňte si na ich nevinu, na ich nádej, na ich lásku.
My nikdy nenecháme vás tu, táto dráma má dej,
ktorý nikdy neskončí, kým budete aspoň raz
na svojho otca hľadieť nie ako na obraz,
ale ako na muža, ktorý vás určite raz pohladí,
keď poletíte za Láskou, za iným mužom,
ktorý vás nikdy nezradí…

Ani vy jeho.

(c) anton a. pižurný