PANDORA

…Z padláša u starej mamy v Prenčove pod Sitnom sa naozaj dalo všeličo pozorovať. A veľmi dobre sa tam v lete spalo. Raz mi dovolili spať tam aj v noci. Na seno som si prestrel veľkú ľanovú plachtu, z izby som vzal vankúš a deku. Usnul som sladko ako v rozprávke. Seno voňalo, vzduch bol kyprý, okolo mňa sa rozostieľala sloboda. Ale v noci som sa prebudil na silné buchnutie. Možno to boli myši, možno mačka. Vykukol som cez dvierka von na hviezdnatú oblohu. Bolo to nádherné. Mesiac bol veľký ako veľkonočný koláč starej mamy, hviezdy sa chveli, akoby na niečo čakali…

Ráno som sa zobudil skoro, bola mi zima a všetko bolo ešte ticho. Cez škáry v strechy už začali presvitať slnečné lúče. A vtedy zakikiríkal prvý kohút. Od susedov mu odpovedal ďalší, až kikiríkala celá dedina. To už boli hore aj psy, rozbrechali sa do tichého rána. Onedlho sam ku nim pridali spevavé vtáčiky na stromoch a nakoniec aj husy, kačky, sliepky a všetci spolu vítali nový deń.

Bol som zvedavý, aké papiere to boli previazané špagátom v kúte povaly. Rozviazal som jeden balík. Boli to Svätovojtešské kalendáre. Moja mama, ani môj oco do kostola veľmi nechodili, nevedel som dovtedy preto o Ježišovi Kristovi skoro nič, iba to, že sa narodil na Vianoce, kedy sme mali stromček a dostávali sme darčeky. Raz, keď ma naši donútili chodiť na husle a nám hodina hudby odpadla, lebo neprišiel súdruh učiteľ, poslali nás do vedľajšej triedy, kde mali náboženstvo. Deti tam stáli ticho v radoch a modlili sa. Nám sa to zdalo smiešne, strkali sme do seba a vyvracali sme oči hore. Pán dekan sa na nás prísne pozeral, tak sme s tým prestali.

Kalendáre ma ale zaujali. Boli tam celkom zaujímavé veci a v jednom z nich som objavil príbeh o Dankovi. Bol to mladý kresťan, ktorý spolu s ďalšími v tmavom lese zablúdili. Bola veľká tma a oni nevedeli, ktorým smerom sa majú vybrať. A vtedy si Danko vytrhol z hrude vlastné srdce, ktoré svietilo jasným plameňom. Položil si ho na dlań a vyviedol ich von z tmavého lesa. Tento príbeh ma zasiahol. Začal som čítať ďalšie kalendáre a našiel som tam veľa vecí, ktoré sa mi zapáčili. Celkom naspodku som našiel zošitové vydanie o Donovi Boscovi, ktorý sa venoval mládeži. Jeho príbeh ma zaujal tak, ako som mal dovtedy rád Yana Yeomana z Dvoch divochov, alebo zálesáka Rolfa. Veľmi sa mi páčila aj knižka Statočný Abo o americkom predzidentovi Abrahámovi Lincolnovi. A obdivoval som aj Timura jeho družinu, chlapcov z Pavlovskej ulice, či Rýchle šípy.

Don Bosco bol však trocha iný ako Timur. Mal tiež ťažké detstvo, a nikdy nebol k nikomu zlý. Naučil sa milovať Pána otvoreným srdcom a dušou a robil všetko pre jeho slávu. Hrával s chlapcami futbal, alebo sa zhovárali o všeličom. To bolo predsa len inakšie, ako tie naše pionierske schôdzky, kde sa preberala len naša láska k Sovietskemu zväzu a stále sa dávali nejaké záväzky. Ale lampiónové sprievody boli celkom fajn.

(c) anton a. pižurný

Spriadanie myšlienok

úryvok z rukopisu

foto Eva Rysová – pohľad zo Sitna na Prenčov