PANDORA

Na Ranči Nádej bol okrem desiatich koní, troch kozičiek, psa, ešte aj dlhouchý somár Milan. Bol to nielen deťmi veľmi obľúbený starší pán. Tento slávny somár bol hercom v populárnom Salamandrovom sprievode v Banskej Štiavnici. Sedával na ňom opačne Jožko Hederer. Somár sa mal ako prasa v žite, nič nerobil, len ráno príliš skoro híkal v maštali a tmolil sa po celom ranči. Mesto mu platilo stravu, tak bol zabezpečený. Sral na všetko a to doslova. Vegeťák nesmierny.

Pýchou Ranča však bola šampiónka Odra, krásny hnedák, ktorá hoci už bola staršia, vyhrala rôzne súťaže. Ondrej bol na ňu pyšný a keď jedného dňa zbadal, že bude mať mláďatko, veľmi sa potešil, že na Ranči vyrastie nový šampión. Blížil sa deň D. A Odra zľahla. Pôrod prebehol v noci, dozvedel som sa to až ráno od vysmiateho Ondreja. Ten jeho známy potmehúdsky úsmev sa mi však akosi nepozdával.
– Ondrej tak ako, bude nový šampión?
– Bude Tonko, bude, poď sa pozrieť!

Tak sme sa vybrali do maštale. Vidím Odru a pri nej niečo malé, čierne, na dlhých trasúcich sa nožičkách s veľkými ušiskami. Koník to ale veru nebol…

– To je čooo?
– Nuž veď vidíš! Odra nám porodila mulíča.

Somár Milan v druhom kúte maštale pokojne prežúval a s nevinným pohľadom – ja níč, ja muzikant – poškuľoval po nás.

Nastal výbuch smiechu. Keď sme si s Ondrejom poutierali slzy z líc, zaklincoval to ešte:
– Ja len nechápem, ako to ten Miňo robil. Veď to si musel stať aspoň na šamlík, aby dočiahol!

A teraz, po roku, keď Ondrík už nežije, môžem vyzradiť tajomstvo, prečo dal somárovi meno Milan.

Ondrej bol v tom čase krajským poslancom Banskobystrickej župy, ktorej vládol prísnou rukou župan profesor Milan Murgaš. Ondrej bol kultivovaný poslanec, ale s Murgašom nie vždy súhlasil a mali aj viacero priekov. Nuž, tak aspoň na jeho počesť dal somárovi meno Milan.

Ondrík, pozdrav tam Hore…

(c) anton a. pižurný