PANDORA

Vy, ktorí sem prichádzate s úmyslom očistiť sa, zanechajte svoj čas minulý na druhej strane Štiavnických vrchov, ponorte sa do vône vody, pamäte stromov a naplňte svoje duše históriou na nádhernej modrej guli, rútiacej sa Všehomírom v Očistci medzi Peklom na juhu (Sitno 1009 m n.v.) a Rajom na severe (Paradajz, 934 m n.v.). 

Stíchnutí a očistení si môžete domov odniesť oživené genetické kódy,

ktoré otvárajú Sezam.

Keď kráčaš cestou peknou, nenáhli sa. Zastav sa pri každom obnaženom koreni, svoj zrak opri o mäkkú velebnosť tyrkysových svahov, preťatých žilami neviditeľných chodníkov a zurčiacich ľadových tepien, so stopami smädu a čistými myšlienkami. Kráčaj pomaly a do svojich pľúc mocne nasávaj stále nový život zeleného lístia a omamnú, sladkú vôňu schnúcich býľ neskorého leta. Je dobré, ak pálenie tvojich chodidiel nedá pokoja ceste, ktorá môže byť cieľom.

Cieľom rovnako konečným, ako aj večným začiatkom. Na tejto ceste nikdy nejdeš sám, na tejto ceste kráčate mnohí, táto cesta presne vie, že naše nohy hodujú spoločne v dotyku s našou matkou, táto cesta sa kľukatí pod láskavým pohľadom nášho otca.

Nevzdoruj únave! Poddaj sa jej, veď okolo teba plynie večnosť. Poddaj sa jej, veď vďaka nej sa na chvíľu zastavíš a môžeš uvidieť to, čo ti inokedy márnomyseľne uniká do večnej krajiny zabudnutia.

Cestou na vrchol nes v sebe slová, ktoré opatruj, skúmaj srdcom, obaľ do duší tých pred nami a vynes ich nahor, vynes na vrchol tento poklad, hoci by si ich mal odovzdať s ostatným výdychom.

– Tie slová sú: láska, vlasť, rodina…

Keď sa ponoríš do výšky pod sebou, nezabudni pozrieť ešte vyššie: nad tebou vo večnosti sú všetci tvoji blízki, tam v modrozlatom oceáne v teplých bielych dlaniach na každého čaká nádhera splynutia.

Za slzy sa nehanbi: sú to predsa kvapky toho mora.

Dosiahol si cieľ.

Tak môžeš  znova začať.

.:.

Anton Pižurný

obraz Oľga Kuchtová