PANDORA

Vráť mi môj dych, svet zostal ako hrdzavý plech pod nechtom, veď nie si z tých, ktoré by svoju hrdosť predali za pár pív, za pár šľukov na vriacom asfalte bočnej ulice, keď skončí dej a tebe na líce z čistého neba spadne kvapka, ty vieš chodiť v tom, o čom sa len šepká, keď za plnú hrsť liekov nasype mi depka.

Vráť mi môj dych, veď si majestátna ako Spišský hrad, preskočila ma smrtka no a ja som rád, že nie si tá ktorá chce vždy niečo za niečo, ty dobre vieš, prečo život ženy nie je blažený (ty ty ty tá – si Osudová), prečo sú chlapi ako malé deti, keď ich soplík schváti, ty dobre vieš, že túžby sú ich vlastní kati.

Vráť mi môj dych, ešte na chvíľu chcem sa okúpať v plodovej vode detstva tam, kde som bol čistý ako Jeho ľavé oko, ktoré som potom prakom vybil prorokom. Toto sa mi nezdá. Toto je celkom celá pravda, alebo iba… Azda?

Cez chabé pľúca osteň pochybností bodá:

– Láska, dala by si sa aj dnes namiesto Krista ukrižovať?

.:.

Anton Pižurný