Platon Baker bol známa postava (veruže nie postavička) bratislavskej bohémy. Poznali ho nielen divadelníci, či návštevníci Kremnických gagov. Jeho obľúbenou postavou bol tatko Ubu, ktorého mi, mimochodom, aj dosť pripomínal. (Dnes to už môžem napísať, lebo Platonko nás pred rokmi navždy opustil…). Niektoré jeho výroky boli priam legendárne. Napríklad raz, keď sme […]

Ak je niečo bežné, teda obvyklé, časté až všadeprítomné, ešte to neznamená, že je to normálne. Je to len prevaha abnormality. Dočasná. Po katastrofe vždy príde pokánie a normalita sa vráti, postupne rastie a prevládne. Kým sa objaví nová abnormalita. Zväčša záčina ako drobná deviácia (čo je asi každá amorálnosť) a časom, príťažlivosťou a prirodzenou […]

V časoch mojej búrlivej mladosti som sa raz vracal domov (hovorilo sa tomu, že „hodiny riedko bili“) a v parčíku na lavičke som videl v skormútenej polohe sedieť kamaráta Ivana. Spýtal som sa ho, čo tam tak o tomto čase sedí. Zdvihol hlavu pozrel na mňa a vzdychol si: – Rozišiel som sa s frajerkou. – A to sa už s tým nedá nič robiť? – Veru nedá. Na […]

Potravinová sebastatočnosť (Biely sex) Pohľad do chladničky je pohľadom do našej budúcnosti. Bez jedla by sme neprežili. Jednoduché a zároveň geniálne. Všetko na svete je tomu podriadené. Žijeme vlastne preto, lebo musíme jesť. Jeme preto, aby sme mohli prežiť. Pránistické hlúposti o tom, ako dokážu žiť bez jedla len z vesmírnej energie, však asi začínajú […]

Moji dobrí rodičia ma vychovali, že starším, slabším a chudobným treba pomáhať. Dokonca mi kedysi začiatkom osemdesiatych rokov istý básnik do jeho básnickej zbierky „Oheň až požiar“ napísal venovanie: „Tonovi, ktorého sociálne cítenie prevyšuje všetky doterajšie snahy slovenských básnikov“. Dnes tu ale máme realitu trocha inakšiu. Cestoval som […]

Byť spisovateľom sa človek nenaučí v žiadnych tvorivých kurzoch písania, ani kurzoch geniality, ale spisovateľom sa človek musí narodiť. Písanie prózy nie je ploché kĺzanie sa po jasne viditeľných veciach a javoch, ale nachádzanie súvislostí, ktoré ako podmorská pevnina spájajú všetky ostrovy do jedného celku. Písanie poézie nie je skladanie ľúbivých slovíčok […]

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá. Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať […]

Gymnázium na Ulici Gwerkovej Göllnerovej v Banskej Štiavnici sa v tom čase hrdilo názvom „ateistické“. V mestečku sa však nachádzala aj jednoročná „Prípravka pre štúdium do zahraničia“ – akási (j)elitná škola, ktorá pripravovala študentov z celého Slovenska najmä v jazykovej – a pravdepodobne aj ideologickej – zdatnosti na štúdium v krajinách […]

To, čo dokážu stvoriť niektorí ľudia na internete, naozaj dokáže predčiť aj najväčšiu fantáziu. Ani spisovateľ s najbujnejšou predstavivosťou by asi sotva dokázal vymyslieť príbeh, ktorý sa mi pred časom stal. Bolo to pred niekoľkými rokmi, keď som sa v aktívne prihlásil na Facebook. Tu som si všimol aj úžasnú poéziu istej autorky z Východu, nazvime ju hoci […]

Nad obcou Psiare pri Hronskom Beňadiku, za tokom rieky Hron sa nachádza krásny vrch, ktorý sa volá Krivín. Na tieto miesta je situovaná aj tzv. „Slovenská brána“, ktorá je vstupom z južného na stredné Slovensko. Pár týždňov pred koncom druhej svetovej vojny na Psiaroch padali nevinné obete detí priamo v matkinom náruči, alebo držiac sa matkinej sukni. Päť […]