Na fotografii ide o posledné zaznamenanie skutočnosti, že na autobusovej stanici „Mlynské nivy“ v Bratislave bola kedysi Jedáleň, ktorou prešli stovky, tisíce, možno milióny zákazníkov, jedáleň vykazujúca nostalgické prvky. Tácky, príbory, obložené chlebíčky, hotové jedlá, nápoje…
Jedáleň v rohu budovy, ktorá sa už stratila v minulosti a na mieste ktorej má do roku 2020 vyrásť nový exkluzívny komplex.
V tej jedálni bol vľavo pri vchode malý výčap s pánom v bielom plášti, ktorý mal takú skvelú pamäť, že keď ma uvidel, hneď mi nalieval Becherovku a ešte sa spýtal či chcem hneď dve, hoci som si ich tak predtým dal len raz.
Nostalgia za typickým pachom, v ktorom sme strávili výsek času svojho života, nostalgia za bizarnou zmesou klientely – od japonských turistov s ohrnutými nosmi až po bezdomovcov, hodinu sediacich pri jednom pive. Nostalgia za vykrikujúcim predajcom Nota Bene pred vchodom, nostalgia za občasným pultovým predajom kníh z antikvariátu. Nostalgia tých, ktorí sa stretli, aj tých ktorí sa už potom nikdy neuvideli, nostalgia čakajúcich, aj príchodzích.
Pre mňa aj spomienka na nakrúcanie filmu o básnikovi Jožovi Urbanovi na ktoré som sa nedostavil, hoci po mne v Banskej Štiavnici pátrali režisérka filmu s produkčnou, ale ja som im úspešne unikol, pretože som zapíjal svoje zlomené srdce.
Nuž tak teda posledné ZBOHOM autobusová stanica, odchádzaš do nenávratna, hoci si spoznala tisícky ľudských ciest a osudov, odchádzaš do nenávratna, aby na tvoje miesto prišla moderná doba.
Len si nie som celkom istý, či aj v nej bude pán v bielom plášti, ktorý bude mať takú skvelú pamäť na zákazníkov a či v ponuke novej Jedálne bude napríklad šalát z tresky, držková polievka, či segedínsky guláš s knedľou.
Nuž tak teda zbohom, bolo to s tebou fajn, budeme na teba spomínať, keď na mieste, kde kedysi stáli krásne topole, bude stáť bilbord s reklamou…
.:.
Anton Pižurný
foto a.a.
Celá debata | RSS tejto debaty