Založ si blog

Odlupujeme svoje vrstvy sľudy

Anton Pižurný je v slovenskej literatúre prítomný už dobrých dvadsať rokov.
Jeho najnovší rukopis, knižka „Biela skrinka“ nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne.

Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto kúsku sveta všetci mali rovnaké bicykle, rovnaké hrnčeky na kakao, či rovnaké obedy v školskej jedálni. Len detstvo sme mali každý iné, jedinečné. Má u každého podobu sľudy. Krehkej, ale pevnej, zloženej z vrstiev. Deti sú síce subjekt, ale sami seba si začneme uvedomovať až postupne. No vrstvy, ktorými rastie naše vedomie o svete, za aj bez nášho pričinenia na seba ukladajú. A potom v hlbokej dospelosti sa akoby začnú odkrývať. Čím citlivejší film pamäti, tým hodnotnejší zážitok pre čitateľa. Anton Pižurný nás zavedie do zámockého parku v rodnom meste Želiezovce, kde sa narodil do rodiny intelektuálne bohatej, ale inak rovnakej ako tisícky rodín na celom území vtedajšieho Československa. Letá, jesene, zimy i jará bývali na nerozoznanie podobné. Pili sme kakao, mávali sme ho v plechovej dóze a bolo z Holandska, jedli sme lekvárové chleby, dukátové buchtičky, neznášali sme smrad jedál z družiny. Nosili sme biele pančušky (chlapci aj dievčatká) a chodili na špacír s rodičmi, zbierali sme servítky alebo…, to všetko naprieč spoločenským spektrom a naprieč republikou.

Anton Pižuný však prináša aj tajomstvo. Chlapec skúša svoje sily v rieke, chce podplávať vyvalený kmeň, raz sa mu to podarí a druhý raz ho voda zakvačí medzi drevo a dno… čo ho zachránilo? Aká ruka osudu zasiahla, aký anjel strážny zamával krídlom? Alebo keď chce vyskúšať dno v starej studni a jeho život visí na lane, ktoré držia v rukách detské ruky… Konkrétne zážitky vyvolávajú v čitateľovi otázky a nabádajú ho spoznať aj vlastné počínanie: nepohybujeme sa niekedy na hrane ako tie nevedomé deti?

Kniha Biela skrinka nie je na zábavu. Má schopnosť tmelu, cez zážitky jedného dieťaťa si vybavujeme to svoje detstvo, odlupujeme svoje vrstvy sľudy zo skla pamäti.

© Gabriela Rothmayerová

Vianočná adresa bezdomovcov

10.12.2019

Píšu sa vianočné blahopriania. Väčšinou už len na internete, na sociálnych sieťach. Ale my, niektorí staromilci máme väčšiu radosť z tých klasických, poslaných poštou. Na nete stačí viac »

Marínam k meninám

08.12.2019

Dnes má meniny Marína, narodeniny by oslávil Jim Morrison a dnes je aj výročie zastrelenia Johna Lennona. M A R Í N A M Mladosť mäkko máva: Máš mámivé marivá magická modla Modrofúzov. Mnohí viac »

Internet je priestor plný predátorov. Mnoho detí si to vôbec neuvedomuje.

Hnus na sieti. Vydávali sme sa za 12-ročné dievča, sexuálni predátori útočia bez zábran

11.12.2019 05:00

Dvanástka? Dobrá na fajku, kebyže máš 15, vytrtkám z teba dušu! Takejto, i tvrdších reakcií sa dostáva 12-ročnému dievčaťu na webový inzerát.

Prešov

Galko žiada Sakovej hlavu, hasiči mu oponujú

10.12.2019 22:47

Mohli hasiči pri výbuchu a požiari paneláka v Prešove zachrániť viac životov?

US Russia

Pompeo varoval Lavrova pred zasahovaním do volieb v USA

10.12.2019 22:09

V otázke zasahovania do našich domácich záležitostí som sa vyjadril jasne, je to neprijateľné, vyhlásil šéf americkej diplomacie

Islamský štát, fallúdža, irak,

V Bulharsku odsúdili imáma a jeho 13 nasledovníkov za podporu terorizmu

10.12.2019 21:17

Okrem toho imám vo svojich kázaniach v mešite mesta Pazardžik podnecoval nenávisť a vyzýval svojich stúpencov, aby viedli vojnu z náboženských dôvodov.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,308
Celková čítanosť: 2387890x
Priemerná čítanosť článkov: 1826x

Autor blogu

Kategórie