PANDORA

Mne sa ušla funkcia nástenkára. Nástenka bol taký zarámový kus korkovej alebo polystyrénovej dosky, na ktorú sa špendlíkmi pripevňovali obrázky a písmená. Bol to vlastne taký prvý facebook, akurát s tým rozdielom, že témy a forma boli prísne určené. Ten kaleidoskop lásky k ZSSR a Komunistickej strane, k vláde a ľudu, kombajnom v poliach a i k raketám vo vesmíre bol síce mimoriadne nudný, ale mal svoju poéziu. Síce absurdnú, ale mal. No a keď som na nástenku v triede mohol prišpendliť fotografiu krásnej salutujúcej pionierky a hneď vedľa nej ako „odstrašujúci príklad“ vlasatého speváka Black Sabbath, bol som vo vytržení. Chvíľu mi to prechádzalo, ale potom ma funkcie nástenkára zbavili.

Dozvedel som sa, že aj moja staršia sestra bola pionierskou vedúcou. To mi celkom nešlo do hlavy, lebo Renatka bola inak fajn. Ale ak ju deti mali rady…

Nebol som nikdy nejaký presvedčený pionier a táto organizácia nám, keď sme už boli starší rockeri, bola skôr na smiech, ale niektoré veci asi mali svoj zmysel. Nemyslím len zber druhotných surovín, alebo pomoc starým ľuďom. Bola to dosť formálna organizácia a nám, dušiam slobodným, robilo problém poslúchať, čo nám kázali. Jednou zo skvelých akcií bolo však organizovanie tzv. „Pionierskych táborov.“ Najlepší bol ten známy medzinárodný pod Sitnom na Počúvadlianskom jazere, kde vzniklo nielen mnoho medzinárodných priateľstiev a lások, ale aj tí, ktorí neboli práve najvzornejšími pioniermi, na ne radi spomínajú.

Po mnohých rokoch, ešte za socializmu, som sa raz v nočnej ulici v Žiline stretol s akýmsi človekom. Išiel som z akejsi pivnej partie a zvláštny človek v čudnej baretke ma na chvíľu zastavil. Pýtal sa ma, ako sa mám, čo mám rád a čo sa mi páči. Obaja sme neboli celkom triezvi, tak sme sa posadili na akýsi múrik a zhovárali sme sa. Tak som sa dozvedel o tom, že kedysi aj u nás existoval skauting, ktorého zakladateľom bol práve môj obľúbený spisovateľ, autor „Dvoch divochov“, Ernst Thompson Seton.

Zhováral som sa ním dlho, až sa mi nakoniec priznal, že bol vedúcim skautingu v Žiline. Ukázal mi skautský odznak v tvare ľalie a rozplakal sa. Bolo to po prvýkrát, keď som videl plakať dospelého muža…

.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka
7.1. 2018
foto a.a.