Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť na návštevy pravidelne. Často sme počúvali moje staré vinylové LP platne na veľkom gramorádiu „Bolero“, na ktorom som predtým, ako som objavil, že pod jeho horným príklopom je funkčný gramofón, počúval Rádio Luxembourg v zelenom svetle magického oka rádia. Najviac sa nám spolu páčila maďarská rocková skupina „General“ a tiež maďarské skupiny „Corvina“, „LGT“, „Fonográf“, Bergendy a ďalšie.
Naše listy boli plné romantiky, poézie. Nikdy som však nenabral odvahu, aby som jej vyznal lásku. Raz, keď boli u nás na návšteve, čupela pod naším rádiom a počúvala hudbu, hodil som jej k nohám malú tubu s červeným uzáverom, do ktorej sa kedysi ukladala ihla od prenosky gramofónu. Do tuby som skrútil papierik, na ktorom bolo napísané: „I love you, do you love me to“. Pamätal som si to z ktorejsi piesne. Renata prekvapene zdvihla malý predmet a obzerala si ho. Nevydržal som to a vybehol som na dvor. Keď som po čase nabral odvahu a vrátil som sa, už tam nebola. Nebola tam však ani malá tuba s červeným uzáverom.
Tu to skrátim. Renata sa potom na dlhý čas odmlčala. Nevedel som, čo sa udialo, len akési chýry sa k nám dostávali, že emigrovali (za socializmu) do Rakúska, kde jej mama doktorka mala lepšie uplatnenie. Dnes žije vo Viedni a sme v kontakte na FB.
(c)
Anton Pižurný
Biela skrinka
úryvok
Pekné... ___ P.S. to foto z Leopoldovej záhrady... ...
Celá debata | RSS tejto debaty