.:. Ďuso a Igor boli dvojičky. Ďuso sa vždy pýšil, že je od brata o niekoľko minút starší. S Igorkom som sa silno kamarátil, s Ďusom menej. Mali staršiu sestru Oľgu ktorá prežila haváriu, ale ostala na invalidnom vozíku. Ich otec bol čalúnnik a mama robila ako upratovačka na patológii vedľa Nemocnice. Nerada nás tam videla, ale raz nás zavolala dnu a všeličo sme tam […]

Učitelia a učiteľky na základnej škole boli pre nás väčšinou len nevyhnutným zlom, hoci sme mali samozrejme aj svojich obľúbencov. Ale veď rovnako na tom boli aj oni. O prezývkach učiteľov by sa toho dalo napísať veľa a veľa. Celkom sa mi páčilo ako sme našej súdružke učiteľke ruštiny dali meno “Tišiná”. Ona totiž, keď už strácala nervy, búchala knihou po […]

Tak som jej hneď na druhý deň list napísal a poslal. A tak sa stala moja Prvá láska. Pravidelne sme si písali, neskôr mi poslala svoje vlastné básne. Urobil som tak aj ja. Začali ku nám chodiť na návštevy pravidelne. Často sme počúvali moje staré vinylové LP platne na veľkom gramorádiu „Bolero“, na ktorom som predtým, ako som objavil, že pod jeho horným príklopom je […]

Na otcov pohreb prišla aj zvláštna dievčina. Bola to naša vzdialená rodina z Piešťan. Prišla s jej mamou, ktorá bola doktorkou v kúpeľoch. Vedel som len to, že sa volá Renata, rovnako ako aj moja sestra. Bola vysoká, s prameňmi rovných blonďavých vlasov, ktoré by sa dali spriadať do myšlienok, skoro po pás. Najprv som si ju nevšímol, ale potom sa mi raz pozrela priamo do […]

Za kaštieľom Esterházyovcov v Schubertovom parku bol takzvaný “Tanzplac”. Bola to veľká vybetónová plocha s pódiom, oproti nej bol veľký Bufet a vzadu dlhá budova Kolkárne. Na Tanzplaci sa konali parádne akcie, nielen na Prvého mája či počas Csemadoku. Často sa do hlbokej noci ozývala hudba, ktorú sme počuli až k nám domov. Gott, Neckář, Matuška, alebo Kati Kovács, […]

Pingpong, čiže stolný tenis, bola hra, ktorá ma uchvátila hneď od začiatku. Stôl v našom mestečku mali iba v Pionierskom dome a nebolo jednoduché sa k nemu dostať, lebo tam vždy hrali starší chalani. Ale potom sme sa naučili, kedy je stôl voľný. Väčšinou to bolo až tesne predtým, ako sa Pioniersky dom zatváral. Hrávali sme dlhé hodiny. Spočiatku som hral len s takou […]

Pohreb Antona Srholca bol veľkou udalosťou, dokonca až zablokoval dopravu v Bratislave okolo Blumentálskeho kostola, v ktorom sa konala posledná rozlúčka s donom Antoniom. Otec Srholec bol charizmatickou osobnosťou, pred rokmi som mal to šťastie, že sme chvíľu podebatoval v chráme svätého Michala, kde som mal možnosť na vlastnej duši pocítiť jeho človečenstvo. Už pri […]

VLNOBYTIE (BIELA SKRINKA – Anton Pižurný) Autor sa v krátkej zbierke próz vracia, potichu a s bázňou (nie s básňou), do krajiny, v ktorej nám všetkým bývalo najlepšie. Obsahovo – nie formálne – táto zbierka spomienok odhaľuje autorovu tušenú, ale doteraz nie naplno prejavenú spätosť s tým, čo nás formuje a ukotvuje. Láskavo, lyricky a s citom loví […]

Najskôr sa nám panicky prereže prvý mliečny zub a potom zub múdrosti pôsobí skôr zhubne, lebo niektorí sú po zuby ozbrojení hlúposťou, a zuby píly sa menia na katov, aj tak nás nakoniec v ozubených kolesách doby zožerie hrdzavý zub času. .:. Anton Pižurný kresba Juraj Bocian

Si voňavá a mäkkučká ako čerstvý hamburger a v žilách ti clokoce Coca cola, rapuješ drsno životom. Tvoje prstíky ako jemné pomfritky načierajú pikantnú omáčku túžby na kurací, alebo hovädzí sen, ktorý putuje tvojimi oblinami, ale inak si celkom obyčajná tučná slovenská krava. Ou, You! .:. Anton Pižurný foto a.a.