Objímame stromy, našich bratov a sestry, cítime, ako nimi prúdi voňavý život z prstov ich koreňov zaborených do našej Matky až do ich kráľovských korún.
Vytrhli zo zeme mocný dub ako zub času! Táto živá bytosť si naposledy vzdychla a potom brutálne okyptená ostrýmu zubami píly krváca živicou.
Svedomie máme v umelom spánku, keď nechceme vidieť ako zabíjajú stromy na kšeft a ako potom vezú naukladané ich popravené mŕtvoly, ktoré vymenia za vrecia peňazí, za ne si potom kúpia lietadlo a umelý chrup, aby sa mohli usmievať do kamier a pred svetom rečniť o tom, ako milujú túto našu krásnu planétu.
.:.
Anton Pižurný
foto a.a.
smutné..:( ...
Celá debata | RSS tejto debaty