Založ si blog

Nekonečne sám. . .

Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá.

Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať pár drobných od sestier a ide sa! Vtom zazvonil náš starý čierny telefón, ktorý sme mali v kuchyni na poličke. Pamätám sa, ako sme sa po zdvihnutí slúchadla ohlasovali. Buď „Dvadsaťštyrišesťdesiat“ – to bolo číslo nášho telefónu, alebo „Tu byt doktora Pižurného, prosím?“. Mama zdvihla slúchadlo a ohlásila sa. Chvíľu počúvala, čo jej na opačnom konci vravia. Potom zrazu strašne zakričala, až som sa zľakol. Volali z nemocnice, že náš otec práve zomrel.
V kuchyni sa akoby zošerilo. Mama stála pri okne, objímali sa so sestrami, plakali a niečo nezrozumiteľne vykrikovali. Za oknom v záhrade sa hrdličky rozcukrovali ako najaté. Sestry s mamou potom ešte niekam volali. Nikto si ma nevšímal. Povedal som len:
– Idem na to kúpalisko, dobre? – a odišiel som.

Pomaly, mátožne, som kráčal horúcou asfaltkou, ktorá sa priliepala k mojim sandálom, až to plieskalo. Kúpalisko bolo dosť ďaleko od nášho domu, pri Hrone. Celou cestou mi vírilo v hlave len: „Môj otec zomrel“. Zdalo sa mi to nepochopiteľné.
Na kúpalisku už boli skoro všetci kamaráti a veselo skákali do ľadovej vody v bazéne. Sadol som si na lavičku a chvíľu som ich pozoroval. Volali ma do bazéna. Nešiel som. Vybehli z vody s fialovými perami drkotajúc zubami a smiešne skackali pri lavičke, aby sa zohriali. Vtom vietor privial z mestečka hlas zvona.
– Tonovi zomrel otec, – šepkali si medzi sebou.
Dianka prišla ku mne, podala mi ruku ako dospelá:
– Tonio, úprimnú sústrasť.

Potom mi povedala, že by som predsa len mal ísť domov. Smutný som opustil kúpalisko pri Hrone, kde zostali moji kamaráti a pomaly som kráčal po vyschnutej lúke pred kúpaliskom. Cítil som sa nekonečne sám…

.:.
Anton Pižurný
Biela skrnka
v rukopise

 

2541
3859
Posledný 11. 05. 2018, 17:08:18

Ruka v ruke

12.11.2019

MILÝ MALÝ OMYL Nedávno sa mi stala milá vec. V seneckej Bille v rade pred pokladňou si neznáme, asi štvorročné dievčatko v halloweenskom kostýme vložilo svoju drobnú rúčku do mojej dlane. viac »

U svätého Mikuláša

10.11.2019

Raz sme išli na cintorín pri chráme Svätého Mikuláša, kde kedysi slúžieval Kmeť. Z kostola znel spev. Opatrne som chytil veľkú mosadznú kľučku na dverách, stlačil ju a vošiel som dovnútra. viac »

SR Nemecko november89 Berlínsky múr pád výročie oslavy

Čaputová: V slovenskej justícii nastáva 'očistné obdobie'

12.11.2019 23:41

Som veľmi rada za to, že veci, ktoré neboli pozitívne, sa, dúfam a verím, lepšia, povedala slovenská prezidentka v Prahe v špeciálnom vydaní programu Fokus Václava Moravca.

Donald Trump

Trump hovorí o 'hrozných' obchodných bariérach v EÚ

12.11.2019 23:08

Americký prezident Donald Trump opäť kritizoval obchodnú politiku Európskej únie, ktorá je vraj v mnohých smeroch horšia ako v prípade Číny.

Bosna / migranti /

Pohraničná polícia v Bosne nedokáže čeliť tlaku migrantov

12.11.2019 23:03

Šéf bosnianskej polície prirovnal ochranu 1600 kilometrov dlhých bosnianskych hraníc, ktoré sa tiahnu pozdĺž frekventovanej migračnej cesty do Európy, k "sizyfovskej práci".

Hong Kong

EÚ vyzvala demonštrantov i políciu v Hongkongu k zdržanlivosti

12.11.2019 22:24

Uviedla to v utorok hovorkyňa Európskej komisie Maja Kocijančičová s tým, že prvoradé je rýchle ukončenie násilia.

Anton Pižurný

Len ten, kto vidí neviditeľné, ten dokáže prežiť v nemožnom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,284
Celková čítanosť: 2308961x
Priemerná čítanosť článkov: 1798x

Autor blogu

Kategórie