Milučko švitoria za oknom v slnečnom, nedeľou rozvoňanom ráne, štebocú radosťou, akoby im malo vytrhnúť drobné srdiečka a potom príde nejaký mamľas a drevenou latou zhodí ich hniezda! .:. Anton Pižurný foto a.a.

My sme Králi realiTy, ktorí všade vidia všetko také, aké to naozaj je! My sme Králi realiTy v tej krajine, ktorej ste ulúpili česť a pokoru a teraz už siahate kradmou rukou na jej Slobodu! Vy ste Králi ilúzie, v kalnej vode sa ľahšie loví vaše alter Nego! Vy ste Králi ilúzie v tej krajine, v ktorej ste vytvorili lúzu a teraz s ňou chcete vycicať aj posledné kvapky […]

Tešil som sa, keď sme sa na základnej škole začali učiť nový predmet Hudobná výchova. Ešte predtým som sa však už stal členom školského spevokolu. Členov do neho vyberala súdružka učiteľka v triedach. Každý musel niečo zaspievať. Moji spolužiaci spievali ľudovky, iní detské pesničky a niektorí známe slovenské pesničky. Jeden dokonca zaspieval hymnu. Ja som […]

Hlas kukučky v lese vytvára zvláštnu atmosféru. V húštine rôznych iných tajomných zvukov sa jej pričinením z lesa stáva notoricky známe prostredie, kdesi blízko domova. Raz sa kukučka v lese asi zasekla, keď som s ňou rátal, koľko rokov budem ešte žiť. Kukala v jednom kuse, až ma to prestalo baviť rátať. Asi budem nesmrteľný… .:. (ap) foto a.a.

Mali sme sladkých sedemnásť, študoval som v Banskej Štiavnici na Gymnáziu a ona tamtiež na Chemickej škole. V tom starobylom študentskom mestečku, ktoré si našťastie až dodnes uchovalo niektoré svoje tajomstvá, sme tiež žili ako veselá cháska študentská, ktorej zábava sa však len zďaleka podobala tej, keď tu študovali hoci Petófi a Braxatoris, keď sa po Trotuári […]

Pionierov – mládežnícku politickú organizáciu za socializmu – sme brali ako nutné zlo a jeho formálnosťou nám bola na smiech. Ale zato ma oslovil na istý čas smelý Timur a jeho družina, ktorí pomáhali slabším a starším. Nuž som aj ja na našom dvore založil Timurovu bunku a dali sme sa do práce. Ako prvé mi napadlo, že u susedov poukladáme kopu dreva na dvore. […]

… Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúsok podstaty ľudskej. Kúšťok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám r.ť. Nič sa nedá robiť, so všetkým sa treba zmieriť. A keď budeme zmierení so všetkým […]

Potok sa na jednom mieste rozdelil a obmýval malý ostrovček. Vystúpil som naň s nohami stuhnutými od ľadovej vody. A vtedy som zbadal, že na ňom rastú maliny! Boli veľké ako palec, nádherne voňali a chutili ako leto. Rozhodol som sa, že toto tajomstvo Malinového ostrova si zatiaľ nechám pre seba. Aj dnes som sa potajomky vybral na tatranský Malinový […]

13. mája 2006 ma osud odprevadil a zavial na šesť týždňov na ostrov za Madagascarom, doprostred Indického oceánu na ostrov La Reunion – z francúzštiny – Stretnutie. Vrátil som sa 4. júla 2006. …Táňa šoféruje, túlame sa stovkami tunelov, obmývanými tamarinami, – to sú také krásne jemné vodopádiky, ktoré stekajú po úbočiach ostrova. Deň predtým mi […]

Mojou obľúbenou knižkou bola aj „Keď bol Paľko sám na svete“ od Jensa Sigsgaarda. Paľko sa raz zobudil a zistil, že je na svete celkom sám. Najprv sa mu to páčilo, lebo mohol robiť, čo sa mu len zachcelo. Potom však pochopil, že dobre mu je len medzi ľuďmi. Občas som sa budieval s plačom. Snívalo sa mi niečo veľmi krásne (raz sa mi snívalo aj to, že viem lietať, […]