PANDORA

Jedným z najzaujímavejších Dialógov v roku 1989 bol ten na Gymnáziu v Banskej Štiavnici, kde som kedysi zmaturoval. Toto Gymnázium sa hrdilo tým, že je „ateistické“. Dozvedel som sa, že jeden zo študentov – Bartolomej K. dostal pätorku z maturitnej práce zo slovenčiny a nebol pripustený k maturite. Nebolo to celkom s kostolným poriadkom, tak som sa toho Dialógu zúčastnil.

Sedeli sme v triede, ktorú som kedysi navštevoval ako študent 4.A. Bol tam riaditeľ Gymnázia, slovenčinárka, ktorá učila zároveň ruštinu a ešte jedna profesorka. Spýtali sme sa hneď konkrétne na študenta Bartolomeja. Profesorka, ktorá ho učila slovenčinu sa obhajovala, že tam mal plno chýb a že si tú pätorku zaslúžil. Vtedy som sa spýtal, či si môžeme tú jeho prácu prečítať. Po dlhšom vykrúcaní sa Bartolomejova maturitná práca našla. Ak si dobre pamätám, bola na tému „Hrdina našich dní“. Mal som za sebou už literárne publikačné skúsenosti, preto som ju nahlas prečítal. Bola dobrá a našiel som v nej tri chyby. Jeden preklep a chýbali mu dve čiarky. Práca sa končila: „a tak mi pánboh pomáhaj“. Vstal som a spýtal som sa profesorky, či by mu aj dnes dala za tú prácu pätorku. Profesorka sa začervenala, pozrela sa na súdruha riaditeľa a spurne povedala „Áno!“.