…Máme v tráve náš slovenský Havaj,
pri rybníku naše pláže sú,
dobre sa tu moja milá mávaj,
vlnky, tie ti drísty prinesú.
Nik ti nedá každý povie „Dávaj“
(a najviac tí bohatí).
Ale keď už povie otec Štát a matka Cirkev:
nik ti nedá, každý povie „Nemám“,
zostáva tu kričať iba jednu myšlienku:
„V tejto krajine a v tomto meste
vládnu akísi permoníci,
ktorí sa musia vrátiť tam,
odkiaľ prišli – pod Zem –
a na ich miesta treba postaviť
veľkých duchov minulých i súčasných“.
Pretože zahmlievanie reality
komusi veľmi vyhovuje.
Pretože prítomnosť nie je zahmlená,
súčasnosť je rozdelená!
Treba vrátiť veci z hlavy späť na nohy.
Neváhajte tí, ktorí už nemáte
v peňaženke ani sekundu!
Buďte presní a promptní!
Pretože to sú výsady chudobných!
Pomenujme veci pravými menami!
Celá debata | RSS tejto debaty