Kričal som, namiesto aby som ťa hladil.
Potichu vtrela sa medzi nás rutina.
A tak nám k hodinám primrzli ľady.
Nemalo zmysel znova to začínať.
Nemalo zmysel žiarliť a bolieť.
Dávať ti, čo nedám. Vyhasla sopka.
Nebolo dosť času naplno dozrieť.
Ty si to vedela. Sám som sa dostal.
Tak sme si sypali korenie do rán.
Čím ďalej ostrejšie. Videl i slepý,
že dýchaš do pahrieb. Lásku si chráň
a páskou cez oči nič nezalepíš.
Láska však je veľká. Si Žena. Vanieš.
Chcem kráčať pri vás. Aj keď nie s tebou.
Leť ďalej slobodná. Nie diabol. Anjel.
Ďakujem, neprosím, Adresa: Nebo.
.:.
Anton Pižurný
obraz Alexandra Geschwantnerová
Celá debata | RSS tejto debaty