Až dožijeme,
odpadneme z konára
a možno sa rozložíme v prach,
možno z nás niečo nové vyklíči,
až dozrieme,
možno sa nám spoja
všetky súvislosti
do jednej veľkej špirály.
Až dožijeme vlastnú smrť,
možno na poslednej ceste
starou dubovou alejou,
zbadáme na konári krkavca
s pravdou v zobáku.
Až dožijeme,
možno už budeme vedieť,
čo sa ho spýtať:
– Hej, čierny vták, povedz, ako som žil?
.:.
(ap)
foto a.a.
(dedikované českému básnikovi Jiřímu Rybišárovi)
qui, ...
Az élet művészete. ...
Celá debata | RSS tejto debaty