…Výprava musela pokračovať, tak som prebrodil potok a vybral som sa smerom Na Šrát, kam sa chodievali kosiť naše lúky. Potichu som sa zakrádal úzkym úvozom a predstavoval som si, že som Winnetou, ktorý prenasleduje Santera. Bol som napätý a dával som pozor na každé šuchnutie. Vtom sa ozvalo hlasné plieskanie krídiel a vysoký žblnkavý zvuk. Stuhla mi krv v žilách a […]

🍂 LAČNÁ DUŠA (Maríne) Tá, pre ktorú už zvon neznie, ktorej život bol len clivot, tá pre ktorú áno je nie… Už skrotlo, čo bolo divo. Hoci bola veľkou múzou jej lačnou dušou zmámená, nechcela poznať viac mužov, láska zostala zmárnená. … a duša stále bolí. .:. Anton Pižurný 🍂 Obrázok: Vzácna Kresba ľalie 16 ročnej Maríny Pischlovej z roku 1836, Banská […]

TÓNOVI PIŽURNÉMU NAMIESTO OPIJÁŠA Vstúp do vecí a zlož si kabát. Pi moje víno, ja budem fajčiť tvoju trávu. Niet reality, je len skutočnosť. Niet pamäti. Sú len spomienky. Požiadaš moju ženu o sex. Je moja, ale je ešte možná A naozajstným, karmickým zmyslom života je to, aby som sa mýlil. Zakaždým, keď ťa stretnem, som o orgazmus kratší. Nenávisť ma zaujíma, […]

Opozícia namiesto Paktu o spolupráci podpísala Pakt o neútočení… Tlačová beseda súčasnej opozície so Svätoplukovými prútmi k tomu podpisu mala vtipný detail. Pán Sulík chcel vyzvať Matoviča, aby sa k nim pridal, ale podaril sa mu tento vtipný brept, ktorý šarmantne okomentoval: – Toto je Freud.

„Svet patrí tým, ktorí sa neposerú.“ (Charles Bukowski) Hovorí sa, že jediná skutočná láska, ktorá sa dá kúpiť za peniaze, je pes. I keď je niekedy skôr najlepším štvornohým priateľom človeka posteľ, je symptomatické, že v dnešnej psej dobe sa skôr dá veriť psovi, než politikovi. Všetci vedia, ako to všetko je, ale v skutočnosti nikto nevie nič. Mnohí […]

ŠÁLKA ČASU (2) (Spomienky na Podhorie) „ Bolo by dobré, keby si zakúril, raždie je tam pri kachliach.“ Zobral som z police staré výtlačky novín Pravda ešte z čias socializmu, ktoré Platonko archivoval a mal ich uložené na padláši, čiže povale. Tá povala nad jeho kúriou bola tiež mimoriadne bizarné miesto. Bolo tam všetko. Nechce sa mi rozpisovať čo všetko, ale bolo […]

ŠÁLKA ČASU (1) (Spomienky na Podhorie) “Anton prosím ťa, môžeš na chvíľu?“ – ozvalo sa sotva počuteľne slabučkým hlasom zvolanie Milana, ktorý vtedy obýval malú záhradnú chatku v briežku nad Platonovým domom pod veľkou čerešňou. Vyšiel som zadnými dverami komory kúrie Platona Bakera v Podhorí, ktorá kedysi slúžila aj ako Konzum a krčma strmým brehom s […]