PANDORA

NEBUĎ LABUŤ…

Havranovej Labuť letela, až pristála uprostred mesta. Nebuď ju.

Knihu poviedok známej publicistky a spisovateľky (tiež spoluautorky geneticky vydareného diela menom „Michal“), Ivany Havranovej „Labuť“ vydal na Slovensku Marenčin PT v roku 2016.

Prirovnanie vždy pokrivkáva, ale pätnásť Ivaniných poviedok až Dahlovských (niektoré gro/teskného charakteru – Vonnegut), či Buzzatiovských, poteší oko a dušu čitateľa v súčasnej mäsovýrobe „ženskej knižnej nadprodukcie“.

Ivana mi povedala, že tieto poviedky písala na jar a jedna z nich je autobiografická. Ktorá to je, to si necháme pre seba a na tipovanie čitateľa. Ale všetky sa naozaj stali. Niektoré možno vyzerajú len ako náčrt, ale potom môžem smelo napísať, že sú to prozaické metafory, poviedkové básne.

Havranová je produktívna autorka a našťastie zatiaľ u nej nebadať hroziaci proces vyhorenia. Mňa presvedčila už v „Bosorke“ (Marenčin PT, 2015) že jej imaginácia je studnicou, možno až artézskeho rozme(a)ru.

A ešte taká maličkosť, ale podľa mňa dôležitá: – Súčasná výdatná vydavateľská činnosť podceňuje prácu korektorov. Je to hanba.

© anton a. pižurný