V Bermudskom kosoštvorci Réunion-Banská Štiavnica-Prešov-Bratislava sa nestratila, ale vynorila Pandorina skrinka Antona Pižurného.
Čítam osobnú výpoveď autora, ktorý si mnohé pretrpel, z mnohého sa vylízal. Medzi riadkami napísal presne to, čo si chceme prečítať. V pozadí názvuky Válka, možno Novomeského, ale hlavne jeho temného tieňa a inšpiračnej hviezdy, Joža Urbana.
Vnímam zbierku ako harmóniu rýmov a ako protokol osobných strát a nálezov. Každý sa snažíme tú Ariadninu niť ponechať, držať, predĺžiť.
Keď sa autor nesústredí len na rýmy, píše magické príbehy.
Zbierka je o túžbe po láske a ako taká bude láskou vzatá na milosť. Pripomína význam.
„Bolo to presne tak, ako sa stalo.“
„Nevieš, čo stratíš, kým to máš.“
.:.
Jaro Minárik
foto Katarína Mudríková Gembická
Celá debata | RSS tejto debaty