… Najradšej som mal dobošku. Na jej vrchu bol kus karamelového cukru, ktorý mi chutil najviac. Vždy som znova a znova prerátaval jednotlivé vrstvy torty, ktorých muselo byť sedem. „Objavil“ som ju na ktorejsi svadbe. Bolo tam plno všakovakých koláčov, ale zaujal ma koč z karamelu, v ktorom sedeli mladomanželia, z ktorého som si potajomky odlamoval kúsky, až som mu zjedol obe zadné kolesá. Vyzeral potom dosť smiešne.
Mama často piekla taký jednoduchý koláč „Deňanoc“. Jedna časť bola žltá – to bol deň a druhá kakaová – to bola noc. Pomáhal som jej s miešaním bielka a vždy mi nechala vylízať misku. To bola jedna z najlepších pochúťok a koláč mi najviac chutil ešte horúci, práve vytiahnutý z rúry.
Otec mi ukazoval dom kúsok od nás, v ktorom sa narodil a býval akýsi cukrár, ktorého si gróf Esterházy zavolal, podobne ako hudobného skladateľa Franza Schuberta, do svojho kaštieľa v parku. Cukrár bol u neho aj kuchárom. Bol to vraj veľmi známy človek. Mne sa to všetko zdalo dávno, preto som tomu nevenoval pozornosť. Až o mnoho rokov neskôr som si uvedomil, že svetoznáma a slávna „Sacherova torta“, ktorá mi tiež veľmi chutila, bola vynálezom práve toho cukrára Franza Sachera v našom mestečku, ktorého dom mi ukazoval môj otec…
(Sacherova torta alebo sacher je druh čokoládovej torty s marhuľovou marmeládou a čokoládovou polevou. Túto koláčovú zmes s čokoládou vytvoril v roku 1832 vtedy šestnásťročný Franz Sacher v druhom učňovskom ročníku na dvore kniežaťa Metternicha.)
.:.
Anton Pižurný
Biela skrinka
Celá debata | RSS tejto debaty