Svieženky štebocú odušu spasenú
a každú ženu to prebúdza:
začínajú sa na seba podobať –
holými pleciami a nohami
(a muži šomrú ako pohani),
akoby ich všetky mala mať
tá jedna kráľovská mať.
Odhaľujú viac, než môžu dať,
je to harašenie prírody,
a muži? – Tí spievajú len ódy,
až im ich hrkútanie škodí.
Sme všetci na jednej lodi,
ktorá sa v pomalom rytme kolíše
na mori prudkých jarných štiav:
A potom hrdý mužský koráb vpláva
do túžbou rozochvetého prístavu
a tak sa ženy dostávajú
z prvého do druhého stavu…
Celá debata | RSS tejto debaty