Po dlhšom čase som si konečne mohol dopriať môj obľúbený tatársky biftek. V nemenovanej reštaurácii pri Bratislave ho mali na jedálnom lístku, tak som si ho objednal. Nuž ale čašníčka sa ošívala, že veď viem, že je zakázaný… Hovoril som jej, že sa nemusí báť, že to nikomu nepoviem. Aj tak ešte neverila, vraj aj ja sám môžem byť kontrola. 🙂 Nakoniec sa […]

„Svet patrí tým, ktorí sa neposerú.„ (Charles Bukowski) Hovorí sa, že jediná skutočná láska, ktorá sa dá kúpiť za peniaze, je pes. I keď je niekedy skôr najlepším štvornohým priateľom človeka posteľ, je symptomatické, že v dnešnej psej dobe sa skôr dá veriť psovi, než politikovi. Všetci vedia, ako to všetko je, ale v skutočnosti nikto nevie nič. […]

Vzťahy medzi národmi nie sú vždy na tej najlepšej úrovni, ale všetci sme len ľudia so svojimi chybami, aj so svojimi kladmi. Spolužitie Maďarov a Slovákov bolo vždy pestré. Raz som sa v Banskej Štiavnici zhováral pred kostolom sv. Kataríny (tzv. „slovenským“, pretože sa v ňom ako v prvom kázali omše v slovenčine) s istým profesorom Vysokej školy banskej z maďarského […]

Bola raz jedna krajina, kde sa voda sypala a piesok sa lial, v ktorej každú nedeľu v televízii zaznela chvíľka poézie. Nedeľná chvíľka poézie. Tak sa mi vidí, že zaznela niekedy aj inde a inokedy. No v krajine, kde sa voda neleje a piesok sa nesype, sa poézia vytratila nielen z televízie, ale takmer z celého života. Kde-tu sa v modernej dobe objaví moderná poézia: bez rýmu, […]

Keď dnes človek vyrečie slovo, ostáva to (najmä v našich zemepisných šírkach) iba v rovine nezáväznej konzumácie prežitého, za ktoré nikto nenesie zodpovednosť, tí trocha prefíkanejší prinajlepšom použijú „Litera scripta manet“ (Napísané zostáva) a tí, ktorí si to slovo zaslúžia, – tí mlčia. Ten, kto mlčí, o tom svedčí buď jeho vlastný strach […]

„Na uliciach veľkomiest desaťtisíce ľudí čakajú na svojich vodcov.“ – Tak to v roku 1972 napísal štiavnický spisovateľ Anton Hykisch. Rytieri sú dnes nemoderní. Ich ideály nikoho nezaujímajú, nanajvýš z pohľadu tvorby imidžu, ktoré sa však v skutočnosti ukážu ako „cisárove nové šaty“, hoci značkové. A tak súčasní rytieri chodia po […]

Moja priateľka denne cestuje do práce ráno do Bratislavy a večer späť. Nezávidím jej to, najmä keď sa autobus pred naším hlavným mestom dostane do zápchy, vtedy sa z inak takmer hodinovej záležitosti stane aj niekoľkohodinová. Veľa sa sľubuje od vybudovania štvormiliardového projektu cestného obchvatu. Sú však aj také názory, že tento obchvat nič nevyrieši a zápchy […]

ANJELSKA VEČERA Varenie, písanie a láska sú vlastne veľmi jednoduché a rovnaké: – Treba dať iba dobré veci v pravý čas do tých správnych súvislostí… (aap) …Prichádza stíchnutý a unavený koniec. Naše telá cez deň spotrebovali všetku šťavu, ktorá blúdila riečiskom našich vlásočníc, akoby naša láska už nemala cestu späť do životnej pumpy v […]

„Mamka, kedy má Boh meniny?“ „Neviem. A ty to prečo potrebuješ vedieť?“ „Lebo keď má meniny niekto v škôlke, rozdáva sladkostiii!“ „Ale veď sladkosti ti kupujem ja, tatko, babinka…“ „Ale to sú také normálne, nie božské!“ „A božské sú aké?“ „No to práve neviem…“ „No to je asi […]

Hore hlavy bedač! Raz aj šibenice rozkvitnú.“, – tak povedal Juraj Jánošík na popravisku vo filme Paľa Bielika a vyskočil na hák. Bedačou myslel poddaných, ktorí živorili zo svojej úmornej práce práve toľko, aby prežili. Alebo aj nie. Tých poddaných, ktorí mali sklonené hlavy pred vrchnosťou a v strachu pred tyraniou radšej mlčali. Bieda vraj už u nás v […]