PERPETUUM MOBILE: Divočiny výčinov Otčiny musíme odčiniť činmi Divočiny? … Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúšťok podstaty ľudskej. Kúšťok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám r.ť. Nič sa […]

Sestra Renatka ma cez prázdniny na Prenčove učila všeličomu. Bola staršia, múdra a mnohé mi vysvetľovala. Teda skoro všetko, na čo som sa jej pýtal. Aj o tom, ako je to medzi chlapcami a dievčatami. Raz povedala, že ukážeme starej mame a deduškovi, akí sme šikovní a že sa vyberieme na hríby. Vzali sme si košík, nejaké jedlo, pitie a išli sme. Najprv cez Čistú vodu […]

DEDO MAJSTER ŠUSTER Moje prázdniny u starých rodičov v Prenčove pod Sitnom neďaleko Banskej Štiavnice museli byť každé leto. Vozievali ma tam na našej starej tmavomodrej Škode Octávia. Keď sme išli smerom cez Hontianske Nemce, pred Prenčovom sa za zákrutou zjavil vrch Sitno. A presne vtedy otec za volantom začal spievať pesničku „Sitno, Sitno, vysoká skala, povedz milá, […]

Andrej Kmeť bol človek, o ktorom sa v Prenčove vyjadrovali vždy s úctou. Ja som o ňom vedel len to, že kedysi bol kňazom v kostole Svätého Mikuláša. Aj to, že bol botanikom a archeológom, že dokonca našiel kostru mamuta a v kameňoch odtlačky nôh obrov, ako aj oceľové zámky na zamknutých ľudských čeľustiach. To už bolo zaujímavejšie, pretože hoci som sa niektorých […]

Rytieri sú dnes nemoderní. Ich ideály nikoho nezaujímajú, nanajvýš z pohľadu tvorby imidžu, ktoré sa však v skutočnosti ukážu ako „cisárove nové šaty“, hoci značkové. A tak súčasní rytieri smutnej postavy chodia po okrúhlej Zemi v hrdzavých brneniach, bojujú proti veterným mlynom a ich istým honorárom je výsmech. Z pera sa nenaješ. Je to hlúpa a scestná […]

Rozbehol som do záhrady za domom. Za ňou tiekol potok, ktorý sa volal Čistá voda. Mihali sa v ňom jalce. Na druhom brehu bol malý biely domček, od ktorého sa šírila zvláštna sladkastá vôňa. Bola to pálenica, v ktorej robili z ovocia pálenku. Najčastejšie asi slivovicu, pretože dno potoka bolo plné slivkových kôstiek. Ale rybám to asi chutilo. Chytal som ich do ruky, […]

ZBOHOM, BARBORKA Koncom októbra 2015 nás po dlhej a ťažkej chorobe opustila výtvarná umelkyňa, maliarka a ilustrátorka Mgr. art. Barborka Kožíková, rod. Lichá. Na rok 2014 sme pripravili Kalendár s Barborinými maľbami a mojimi básničkami. NAJDÚCH Tohto srnčeka som včera našla: – Jeho uši ako veľká mašľa. Smutný bol tak ako oči slonie: Bodky biele za vetou a […]

Stará mama v dedinke Prenčov pod Sitnom pri Banskej Štiavnici mala kravičku Ruženu, chovali ju v maštali pri komore. Najviac sa mi páčilo večerné dojenie. Vtedy som v prítmí maštaľky stál pri starej mame a hľadel som, ako dojí do modrého hrotka. A keď dodojila, zobrala biely porcelánový hrnček s červenými srdiečkami a nabrala čerstvého mieka, na ktorom bola ešte pena. […]

KOBOREC PEČENIE CHLEBA Hovorí sa, že s pribúdajúcimi rokmi sa človek ľahšie rozpamätáva na deje a príbehy, ktoré prežil v minulosti, ako na udalosti spred niekoľkých rokov. Môžem túto skutočnosť len potvrdiť. Často počúvam okolo seba rozhovory mladých žien, že voľakedy sa mali ich predchodkyne lepšie, ako ony dnes. Že nechodili do zamestnania a starali sa len o deti […]

Havrany veslujú dažďovými krídlami tam, kde pod ťarchavou oblohou rastie most dúhy nad nami. Nad človekom bez domova sa preklenula ďalšia farebná nádej. Človek bez domova je bohatší ako všetky banky sveta, lebo do hrobu si nikto nič nezoberie. Zlodej času sám sebe kradne. Človek bez domova je doma všade. © anton a. pižurný 20. november 2015 3:01 obraz Henrieta Rojková