Musím sa priznať, že tiež sa mi najlepšie píšu básne, keď ma kopne moja Múza. Ale nie tam, kam si asi myslíte. Keď ma kopne do duše, do srdca. Zabolí to síce príšerne, ale je to produktívne. Vtedy je to to pravé orechové. Je potom dôležité nezblázniť sa a prežiť to. Ak sa to podarí, časom sa nad tým človek už len pousmeje, pohladí si jazvy a uvedomí si, že […]

ROZPRÁVKA O MUŽOVI BEZ ZÁPALIEK Objednal si v prepychovej reštaurácii srdce do skla. Jemnou striebornou lyžičkou si lásky z neho naberal a jeho labužnícky bajúz sa mu triasol rozkošou. Zavoňala kapustnica a do očí mu vošli slzy. Prebudil sa. Zatriasla ním zima a v bruchu mu zakručalo. Chcel si zapáliť posledný špak, ale minuli sa mu zápalky. Tak si ešte naposledy glgol z […]

Zajace boli pre mňa najmilšie tvory. Veľké zajace som dával pod bedničku na trávu, aby sa napásli a boli tak aj praktickou kosačkou. Chytal som ich za ušiská, čo síce nebolo príjemné, ale účinné. Niektoré sa metali ako divé a občas ma aj poškriabali na rukách, ale nesmel som ich pustiť, lebo by mi ušli a bolo potom problémom chytiť ich. Niektorí ich chytali pri […]

Moja mama pekne spievala. Mala to asi po jej otcovi, ktorý si tiež stále pospevoval. Aj jej mladší bratia Janko a Stanko si radi nôtili. Mama bola vychýrená speváčka nielen v Prenčove, ale môj otec jej dokonca raz, keď už boli manželia, ako darček na narodeniny venoval nahrávanie spevu v Rozhlase. Mama zaspievala dve pesničky. Jedna bola francúzsky šansón: „V Paríži […]

A PRÁVE PRED VEĽKOU NOCOU…

…V jednu sobotu sme všetci nasadli do našej modrej Octávie a cestovali sme zákrutami najskôr do Žiar nad Hronom. Po pravej strane cesty, oproti obrovskej fabrike hliníkárne nám otec ukázal osamelú vežu kostola. Bola to vraj dedina, ktorá zanikla. Tomu som nerozumel, prečo by mala nejaká dedina zaniknúť kvôli fabrike… Cestou sme sa zastavili v Motoreste a to sa mi […]

…Máme v tráve náš slovenský Havaj, pri rybníku naše pláže sú, dobre sa tu moja milá mávaj, vlnky, tie ti drísty prinesú. Nik ti nedá každý povie „Dávaj“ (a najviac tí bohatí). Ale keď už povie otec Štát a matka Cirkev: nik ti nedá, každý povie „Nemám“, zostáva tu kričať iba jednu myšlienku: „V tejto krajine a v tomto meste vládnu akísi permoníci, […]

Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia sme ako študenti banskoštiavnického gymnázia hrávali v krčme Metropolu hru, ktorú priniesol z Krupiny náš spolužiak Peter. Volala sa „Na Ľeva“. Jej pravidlá boli veľmi jednoduché. Partia sa posadila okolo stola, objednala sa runda (tí pokročilejší ju hrali nielen s pivom) a povedalo sa „Ľeu prišou!“. Každý musel na […]

Mojou obľúbenou knižkou bola aj „Keď bol Paľko sám na svete“ od Jensa Sigsgaarda. Paľko sa raz zobudil a zistil, že je na svete celkom sám. Najprv sa mu to páčilo, lebo mohol robiť, čo sa mu len zachcelo. Potom však pochopil, že dobre mu je len medzi ľuďmi. Občas som sa budieval s plačom. Snívalo sa mi niečo veľmi krásne (raz sa mi snívalo aj to, že viem lietať, […]