…Nechodil som ešte do školy, keď sa raz rozhodli moji rodičia pre zahraničnú dovolenku. To znamenalo, že opustíme našu krajinu a pôjdeme kamsi za hranice. Zaznelo meno “Balaton” a tak som vedel, že to bude Maďarsko. A tak sa aj stalo. Bývali sme v Siófoku, kde mali úžasné automaty na malinovky vo vrecúškach. Po prvýkrát som sa stretol s takým niečím a veru celkom […]

Nikdy, nikdy sa nevzdávaj. Aj keď rýpeš nosom v zemi, keď ťa všetci opľuli, kopli do teba namiesto toho, aby podali pomocnú ruku, vydrž to. Aby si potom raz mohol podať tú pomocnú ruku ty im. .:. Anton Pižurný

Keď som bol malý, v obývačke sme mali veľké rádio. Bol to vlastne pekný kus nábytku, malo zaoblené tvary, v nich veľké reproduktory, šuplíky. Na ňom trónil televízor. Bol čiernobiely a keďže v tom čase sme na ňom mohli sledovať iba Československú televíziu, veľa som si z neho neužil. Aj tak som sa väčšinu voľného času hral v parku. Kým náš otec ešte […]

Keď sa chce, vraj sa dá všetko. Keď sa dá, tak sa všetko chce. (ap) Hoci Robert Fico „neznáša žiadne obvinenia“ voči Plavčanovi, jeho pôsobenie vo funkcii ministra školstva je spečatené. Už pri menovaní Plavčana, tejto zvláštnej figúrky, mnohé naznačovalo, že to nie je len tak, ak sa do takejto pozície obsadí pomerne obskúrna figúrka. Hrdo, odborne, skušne […]

Náš milý pán súdruh zástupca riaditeľa Gymnázia, ktorého celé generácie študentov volali príznačne „Mamľas“, bol inak všestranný človek. Okrem perál jeho verbálneho ducha („Neučíte sa, budete jesť papierové halušky…“) sme na biológii a Občianskej náuke s ním zažívali chvíľky vskutku pestré a zábavné. Raz (asi mierne podrúšený) na biológii […]

Aj v našej bigošárni na vojne se mali knižnicu. Ako vyštudovaný knihovník som ju nemohol vynechať. Pracovala v nej knihovníčka, ako vystrihnutá z českého seriálu „Chlapci a chlapi“. Okuliarnatá plachá putička, ktorá sa však vedela riadne ozvať, ak nejaký vojak išiel „cez“ a prekročil bežné hranice komunikácie. Knižnica bola oázou pokoja v […]

Dva roky nedobrovoľne na povinnej tzv. Základnej vojenskej službe (ZVS) každého mladého muža vytrhli z civilného života, ktorý ostatným letel ďalej, ale ten náš sa na 730 dní zastavil. Nečudo, že mnohí sa potom pomerne dlho adaptovali na civil a isté návyky (nielen tie dobré) a výrazy išli s nimi navždy. Nehovoriac o tom, že veľmi veľa vzťahov sa dvojročným […]

NA POTULKÁCH SO SLAVOM (Leva zachránili osy) V horúci letný deň sme navštívili so Slavom Hlásnym aj pamätné miesto za Veľkými Vozokanmi, kde sa podarilo Esterházyovcom po prvýkrát poraziť turecké lúpežné hordy. Na podstavci je text, prepísaný sekundárne do slovenčiny na drevenej tabuli, v tomto znení: „Na tomto veľkovozokanskom poli padli v dňoch 26.-27.8.1652 z […]

…Keď sme sa trocha otrkali, zistili sme, že na vojne sú aj skutoční muzikanti. Samozrejme hneď mi napadla oná scéna, kde sa pýtajú mladých vojakov: – Kdo umí hrát na nějaký hudobní nástroj? – Já. -Tak honem do kuchyně, čistit brambory! Dostal som tip na jedného špagáta, ktorý robil na Plukovní ošetřovně (PLOŠ). Volal sa Peter Kaščák a bol z […]

„Vojna je krátka, ale krásna“ – tak sme si s patričnou dávkou cynizmu zvykli vravievať na dvojročnej povinnej vojenskej základnej službe (ZVS). Slúžil som v Domažlicích, u Psohlavov, niekoľko kilometrov od hraníc Západného Nemecka, čiže vtedajšej Bundesrepublik Deustchland, alias NSR. Našťastie sa mi podarilo v tejto „bigošárni“ (čiže u […]