Stará mama mala kravičku. Chovali ju v maštali pri komore. Najviac sa mi páčilo večerné dojenie. Vtedy som v prítmí maštaľky stál pri starej mame a hľadel som, ako dojí do modrého hrotka. A keď dodojila, zobrala biely porcelánový hrnček s červenými srdiečkami a nabrala čerstvého mieka, na ktorom bola ešte pena. Vypil som to a bola to zvláštna chuť, piť ho takéto […]

Dežo Hoffman sa narodil v židovskej rodine, pričom bol jedináčik. V Štiavnici žil krátko, mal iba tri roky, keď sa po smrti otca Lajosa jeho matka Kornélia odsťahovala do Žiliny. Bola zrejme podnikavá, keďže v parku pri železničnej stanici si otvorila novinový stánok. A nie hocaký, išlo o prvý kiosk, v ktorom sa nepredávali len noviny a časopisy, ale aj knihy. […]

Pre chlapca v mojom veku to bolo v roku 1968 zaujímavé obdobie. V politike sme sa nevyznali, videli sme len to, čo sa dialo. Po tankoch s bielymi pásmi zostali rozbité krajnice asfaltiek, smrad a strach. Vojačikovia, ktorí na svojich zelenohnedých autách s klikyhákmi namiesto značiek sa tmolili po našom mestečku, neboli žiadni veľkí frajeri. Mali dosť čudné červené tváre, […]

… Opálený, zamilovaný, prejedený lángošmi chlapec Tonko, som nakoniec s rodičmi opúšťal legendárny Balaton. Maďarské pláne a puszty ostávali za nami a my sme sa blížili k hraniciam našej vlasti, Československej socialistickej republiky. Dlho sme museli čakať na Colnici. Muži v uniformách, akosi čudne nervózni, pobehovali na oboch stranách. Bolo to už nadránom a […]

Naši sa raz rozhodli pre zahraničnú dovolenku. To znamenalo, že opustíme našu krajinu a pôjdeme kamsi za naše hranice. Zaznelo meno „Balaton“ a tak som vedel, že to bude Maďarsko. A tak sa aj stalo. Bývali sme v Siófoku, kde mali úžasné automaty na malinovky vo vrecúškach. Po prvýkrát som sa stretol s takým niečím a veru celkom slušnú kopu drobných forintov […]

Po roku 1989 nastala u nás naozaj bizarná doba. Otvorili sa stavidlá dovtedy zakázaných vecí. Každý mohol všetko, sloboda mávala krídlami aj tam, kde nemusela. Ja som bol v roku 1993 „rozhnevaný mladý muž“, vydával som noviny, organizoval kultúrne podujatia a rozhodol som sa, že svoju prvú básnickú zbierku, ktorú som nemohol dovtedy za socializmu vydať z […]

Mária Geržová (rod. Pischlová) (* 8. september 1820, Banská Štiavnica – † 22. máj 1899, Banská Štiavnica) bola slovenská národnokultúrna pracovníčka. Jej otec bol Pavol Pischl a matka Katarína rod. Golbergerová. Úryvok o lúčení Maríny Pischlovej a Andreja Braxatorisa – Sládkoviča je z publikácie MÚZA, ktorú sme vydali v roku 2004 v Banskej Štiavnici: […]

Môj najlepší kamarát Igor mal rodinu v Čajkove. Bolo to kdesi pri Tlmačoch za Levicami. Mali tam vinice a keď sme boli prvákmi na strednej škole, pozvali ma na oberačku hrozna. Oberačka samotná bola robota dosť nudná, ale nepretrhli sme sa. Viac sme sa rozprávali, než robili. A tak som sa dozvedel, že obyvatelia Čajkova sú „Čiľejkári“, pretože nehovoria […]

(c) Anton Pižurný

Raz sme počas prázdnin na Gymnáziu v Banskej Štiavnici tak úspešne oslávili deň, že sme skončili na Počúvadle, kde ešte aj v noci fungovali bufety do hlbokej noci. So spaním sme si nerobili veľké starosti. Našli sme si peknú kopu sena, odkiaľ nás však nadránom vyhnalo tiché šumenie dažďa. Vystrčili sme von hlavy so senom vo vlasoch a rekongoskovali sme terén. […]