Svet je v kŕči. Iba my sa naoko tvárime, že sa nič nedeje, že to prejde. Neprejde. Aj peľ z krídiel motýľov má svoju váhu, ktorá je potrebná na vytvorenie stability. Aj najmenšia nádej má väčšiu silu ako zlatá karta „politika“. Dobrý človek ešte žije. Málo, ale predsa. Svet sa bráni Zlu. Ako metastázy Zla nami preniká závisť, meniaca sa nenápadne na […]

1) Ten, kto vidí príliš ďaleko, môže oslepnúť. 2) Kto priveľmi miluje, umrie. 3) Komu sa nelení, ten klame. 4) A ten, kto si myslí, že vie všetko, nie je Boh… (c) Anton A. Pižurný

Dávno už pominula stará sláva Banskej Štiavnice. Pamäť domov v nej ešte tlie, ešte stále sa nájdu ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa doklad o veľkosti ducha a umu našich predkov na tomto krásnom kuse Zeme zachoval a zveľaďoval. Jedným z nich je tiež tzv. Žemberyovský dom na Námestí svätej Trojice, v ktorom sídli aj Daňový úrad. […]

Posledný krát ti hádžem tú fľašu do mora, máš v nej tam všetko, – aj to, čo netušíš: Vo vlnách hrá sa ňou moja pokora, ale mňa nechala tu, na brehu, a to si píš, že jej obsah patril tebe a je vo mne, v kvetu, že sa ma to už, chvalabohu, netýka… Žiarliš, lebo ma chceš vlastniť a ja utekám čím skôr a čím ďalej, aj keď možno kraj sveta je tu. […]

I.) Netreba mať veľa, ale treba mať dosť! II.) Život je najkrajší, keď nemáš nič, lebo vtedy môžeš mať všetko. III.) Na konci toho skutočného utrpenia je úsmev. IV.) Každá sekunda života má v sebe záblesk večnosti… © Anton Andrej Pižurný

Štúrovci mylne používali výraz „Sláv“ na určenie Slovanov. Pravdou však je, že tento výraz znamená „sluha, otrok“ v indoeurópskych jazykoch. Totiž „sláv“ neznamená „sláviť, oslavovať“, ale – „slúžiť“. Slovanská verzia tohto mena je Jaroslav. Klewes, neznamená oslavujúci, – ale slúžiaci. …Napríklad tiež meno Herakles neznamená […]

Po zmenách spoločenských, ekonomických a politických sa na Slovensku zabúda na jednu z podstatných zmien, ktorá však nevyhnutne musí nastať: zmena generačná.O myslení, kultúre, ekonomických a študijných perspektívach mladých ľudí rozhoduje generácia so zakonzervovaným myslením, pochádzajúcim z vlastného vekového obmedzenia. Skutočná sloboda sa nerodí iba […]

… Pomaly sa ku mne priblížiš, ty, – moje prostovlasé Slnko. V zázračných artézskych očiach ti kypí láska. Mám srdce plné do prasknutia tvojich horúcich sĺz. Ľúbim ťa ako paradajkovú polievku, milujem Ťa ako panenskú sviečkovú. Najlepším dezertom sú tvoje hodvábne malinové pery. Nuž chceli sme platonicky… Ale ako mám tvoj med lízať cez sklo? […]

V Banskej Štiavnici sa, okrem iných osobností, stretli v roku 1836 aj dvaja mladí ľudia. Šesťnásťročný študent evanjelického gymnázia z Krupiny Andrej Braxatoris a rovnako stará Mária Marína Pischlová, ktorá bývala v Banskej Štiavnici oproti Slovenskému kostolu, pod Morovým stĺpom… Z ich známosti vznikla dnes už legendárna poéma lásky Andreja […]