VŠETKÝM DCÉRAM SVETA Dnes, keď trpké je sladké, a hnev už zašiel, keď sa mi už možno Smrť potuluje kosťami, ale ešte nepadol som hlbšie ako na kolená, chcem vám, dcéry, ešte oznámiť, čo znamená byť otcom, ktorý vás splodil v láske so ženou, ktorú miloval, že len na vás je niesť ďalej Život, ako vaše mamy, že bez vás dcéry naše, nieto ani hriechu, ani Neba, […]

Bola sobota. Stará mama robila parené buchty, ktoré vždy boli hojne posypané makom a práškovým cukrom, poliate roztopeným maslom. Polievku varila vajíčkovú a tú som veru ja priam neznášal, až ma z nej napínalo. Preto som sa schoval do drevárne, vyliezol som až celkom hore k streche. Stará mama vyšla na priedomie: – Tonkoo, kde sííí? Obééd! Ostal som potichu, lebo […]

Varí sa to, smaží sa to, pečie sa to, nezje sa to. Čo je to? (špajdla – drievko z hurky) Koncom januára, alebo začiatkom februára, keď zima už ustupovala, kupovali sa na chov malé prasiatka. Niektorí gazdovia chovali prasnice – matky na plemeno. Taká matka vrhla 8-10 malých prasiatok. Keď trocha podrástli, gazda ich rozpredal na chov. V dedine sa vedelo, kto má prasnicu a […]

PERPETUUM MOBILE: Divočiny výčinov Otčiny musíme odčiniť činmi Divočiny? … Ešte tlieme, ešte v nás drieme kúšťok podstaty ľudskej. Kúšťok, plachý kúštik človečenstva, večnosti a pominuteľnosti. Kultúra nám žije, sója sa žuje, dôchodcovia sa míňajú, republika prosperuje. Všetko je tak, ako má byť, iba tam kde sme mali hlavy, narástla nám r.ť. Nič sa […]

Sestra Renatka ma cez prázdniny na Prenčove učila všeličomu. Bola staršia, múdra a mnohé mi vysvetľovala. Teda skoro všetko, na čo som sa jej pýtal. Aj o tom, ako je to medzi chlapcami a dievčatami. Raz povedala, že ukážeme starej mame a deduškovi, akí sme šikovní a že sa vyberieme na hríby. Vzali sme si košík, nejaké jedlo, pitie a išli sme. Najprv cez Čistú vodu […]

DEDO MAJSTER ŠUSTER Moje prázdniny u starých rodičov v Prenčove pod Sitnom neďaleko Banskej Štiavnice museli byť každé leto. Vozievali ma tam na našej starej tmavomodrej Škode Octávia. Keď sme išli smerom cez Hontianske Nemce, pred Prenčovom sa za zákrutou zjavil vrch Sitno. A presne vtedy otec za volantom začal spievať pesničku „Sitno, Sitno, vysoká skala, povedz milá, […]

Andrej Kmeť bol človek, o ktorom sa v Prenčove vyjadrovali vždy s úctou. Ja som o ňom vedel len to, že kedysi bol kňazom v kostole Svätého Mikuláša. Aj to, že bol botanikom a archeológom, že dokonca našiel kostru mamuta a v kameňoch odtlačky nôh obrov, ako aj oceľové zámky na zamknutých ľudských čeľustiach. To už bolo zaujímavejšie, pretože hoci som sa niektorých […]

Rytieri sú dnes nemoderní. Ich ideály nikoho nezaujímajú, nanajvýš z pohľadu tvorby imidžu, ktoré sa však v skutočnosti ukážu ako „cisárove nové šaty“, hoci značkové. A tak súčasní rytieri smutnej postavy chodia po okrúhlej Zemi v hrdzavých brneniach, bojujú proti veterným mlynom a ich istým honorárom je výsmech. Z pera sa nenaješ. Je to hlúpa a scestná […]