Mám taký zvyk, že keď som na u niekoho po prvýkrát na návšteve, pozriem si najskôr tituly v jeho knižnici. Človek sa tak môže veľa dozvedieť o majiteľovi bytu, nielen v duchu hesla: Povedz mi, čo čítaš a ja to poviem, kto si. Polovica marca – Mesiaca knihy – je za nami. Spomínam si pritom na moje pôsobenie začiatkom osemdesiatych rokov v bratislavských […]

Keď som bol malý, mojou obľúbenou knižkou bola „Keď bol Paľko sám na svete“ od Jensa Sigsgaarda. Paľko sa raz zobudil a zistil, že je na svete celkom sám. Najprv sa mu to páčilo, lebo mohol robiť čo sa mu len zachcelo. Potom však pochopil, že dobre mu je len medzi ľuďmi. Ja som sa tiež občas budieval s plačom. Snívalo sa mi niečo veľmi krásne (raz sa mi […]

V dedinke Kozelník neďaleko Banskej Štiavnice nemali kostol. Liturgie sa museli slúžiť v škole, alebo v kultúrnom dome. Jedného dňa v roku 2006 napadlo Ondejovi Binderovi zo Svätého Antona, ktorý vlastnil stavebnú firmu a Ranč Nádej, že im ten kostolík postaví. Napriek všetkým ťažkostiam, pôžičkám a donorom (viacerí sme na tejto stavbe pracovali aj zadarmo) sa dielo, […]

Ondrej Binder, majiteľ Ranča Nádej zo Svätého Antona, bol úprimný kresťan, stále s úsmevom na perách. Bol podnikateľ, aktivista a politik a veru nebolo pre neho ľahké skĺbiť jeho všetky aktivity najmä časovo. Nie raz som na neho musel čakať aj hodinu a viac, hoci mi do telefónu povedal, že príde o dvadsať minút. Už som si na to zvykol, ale raz mi povedal príhodu, […]

Dávno sa pominuli časy dobývania tej krajiny. Krajiny, ktorú nazvali Amerikou, jej pôvodných obyvateľov omylom Indiánmi, ktorých nakoniec demokraticky vyvraždili násilím, ohnivou vodou a civilizáciou. Jej pôvodní obyvatelia, ktorí dovtedy žili ako v raji v jej prírodnom bohatstve a hlušili sa navzájom iba na vojnových chodníčkoch medzi jednotlivými kmeňmi, až dosť […]

Máme ešte posledný obolus, ktorý nám nezobral exekútor, ani politik. Pokojným, rezignovaným krokom, zabalení do plachty sa vyberieme na našu poslednú cestu do Podsvetia. Musíme ale chvíľu počkať, lebo Cháron si odskočil vytiahnuť z bankomatu pár euro, aby si kúpil drink, pretože už dávno nemal poriadneho klienta a všetci sa vyhovárajú na krízu. Nielen tú vo vzťahoch. […]

Jeden starý roľník v minulosti, ktorý tvrdošijne obrábal svoju zem, noril sa do nej svojím lemešom, sial do nej a napokon aj žal, bol známy tým, že jeho brázdy sú mimoriadne priame a rovné. Bolo to zvláštne, pretože brázdy boli veľmi dlhé, ale nikdy nezahli do strany. Vždy smerovali presne a priamo dopredu. Bol na ne krásny pohľad, ktorý dával ľuďom nádej, že predsa […]

Keď dnes človek vyrečie slovo, ostáva to (najmä v našich zemepisných šírkach) v rovine nezáväznej konzumácie prežitého, za ktoré nikto nenesie zodpovednosť, tí trocha prefíkanejší prinajlepšom použijú „Litera scripta manet“ a tí, ktorí si to slovo zaslúžia, – tí mlčia. Ten, kto mlčí, o tom svedčí buď jeho vlastný strach (a má teda aj napriek […]

Tretí ročník Gymnázia som absolvoval začiatkom osemdesiatych rokov v Žiline na Veľkej Okružnej, kde nám pod oknami triedy niekedy vyhrávala pohrebné piesne dychovka, pretože sme boli hneď pri cintoríne. Neďaleko bola samozrejme aj príznačne pomenovaná krčma „Márnica“. V triede sme boli tuším ôsmi chalani a tridsať dievčat. Medzi nimi aj Táňa, s ktorou som […]

Istý čas som býval u mojej mamy. Bol to byt v Banskej Štiavnici na najvyššom, desiatom poschodí, ktorý mal okná ku Svätotrojičnému vrchu. Takmer každé ráno mama okolo siedmej hodiny zvolala: – Srnky! Srnky prišli! Videli sme ich ako na dlani, keďže vrch bol strmý a srnec so srnou chodili pod osamelú jabloň v stráni, takže boli v jednej rovine s našimi oblokmi. […]