PANDORA

…Miloš Žiak si ma akosi obľúbil, a keďže som po skončení knihovníckej nadstavby na Peknej ceste v Bratislave pracoval v rôznych bratislavských kníhkupectvách (pri Centrálke, na Steinerovej v Dome knihy, pri Liga pasáži…) často ma navštevoval a chodievali sme spolu na víno. Nuž a veru najčastejšie do legendárnej kaviarne U Michala, neďaleko Univerzitnej knižnice. Téma „U Michala“, bola, myslím si, už spracovaná viacerými autormi, preto len na dokreslenie uvediem napríklad takúto zostavu nášho stola: Miloš Žiak, Marian Kubica, Boris Zala, Rudo Sloboda, Dana Podracká, Pišta Cifra, Maroš Jaslovský, Updike (dnes už nebohý Gazdík), moja maličkosť, Otto Havrila, občas Eva Kováčová (už umrela), Karolko Pém (tiež už na pravde Božej), Peter Telúch, Pišta Moravčík, Duško Mitana, pri vedľajšom stole sedel hoci Jožo Urban, Táňa Lehenová, Maroš Bančej, Jano Litvák, Ivan Kolenič, Andy Turan a mnohí ďalší. U Michala sme strávili nádherné časy s pocitom autentického literárneho života so všetkým, čo k tomu patrilo. Keď občas došli peniažky, Miloš občas zbehol za Cifrom, ktorý býval neďaleko a ten nám záhadným spôsobom vždy „požičal“. Raz som nemal na zaplatenie účtu a nechal som tam zlatý prsteň. Ja som tam chodieval aj s mojou budúcou prvou manželkou. Po záverečnej U Michala sa pokračovalo hoci vo Vagóne, alebo Pod baštou, Veľkí Františkámi, Krištáľ bar a Tempo.

Spomínam som si aj na Ivana Štulrajtera a jeho dlhé filozoficko – politické debaty s Milošom Žiakom. S Ivanom sme boli priatelia a dokonca sme ku koncu vedenia Nového slova mladých napísali Vojtechovi Mihálikovi v roku 1982 „Otvorený list“, v ktorom sme sa ho pýtali, prečo všetci mladí autori u neho musia najskôr začať s tzv. „angažovanou tvorbou“, až potom môžu pokračovať a prečo vlastne takto vedie NSM. List sa asi nezachoval (spomínam si len na našu formuláciu „… a takýmto spôsobom chcete mladých autorov vmanipulovať do červenej rieky…“). Samozrejme, žiadna odpoveď nám neprišla.

Jedna vec, ktorá ma mrzí je, že mi nevyšla utajovaná návšteva, na ktorú ma pozval Miloš. K Dominikovi Tatarkovi. Nuž, dal som prednosť akémusi rande. Chodievali navštevovať aj básnika Jána Ondruša, Ale zase keď nás zavolal k sebe Rudo Sloboda, ktorého sme celé hodiny U Michala dokázali počúvať, tam som už išiel. Dnes si uvedomujem, že to bola vzácna návšteva, vypili sme niekoľko fliaš vína pri stene, kde sa neskôr obesil. S Milošom som bol tiež v Devínskej u Petra Pišťanka, s ktorým sme si hneď porozumeli, keď som videl jeho zbierku vinylových platní, najmä tých s maďarským rockom.

Najväčšími hviezdami vtedy v NSM boli Marta Podhradská, Daniel Hevier, Eva Kováčová, Andrea Andrade, Mila Haugová, Dana Podracká a samozrejme, Jožo Urban. Na jednom zo stretnutí s Vojtechom Mihálikom sme potom sedeli na neoficiálnej časti v Slávii (dnes už nejestvuje – bola cez cestu oproti YMCA). Chvíľu sme boli pri fľaši vína s Jožom (vtedy mal sedemnásť rokov) a povedal som mu, že jeho básne majú skvelý rytmus, či nepíše aj piesňové texty. Povedal, že vraj áno, ale poézia je pre neho dôležitejšia. Ešte sme sa chvíľu bavili o Rimbaudovi a Stachovi, ale nakoniec sme zakotvili každý pri inom stole.

.:.
Anton Pižurný
Teľacie roky
úryvok