(c) Varenie, milovanie a písanie sú rovnaké: – Treba dať s láskou dobré veci dokopy v pravý čas! (c) Nie je majster kuchár ten, ktorý vie navariť z plnej chladničky a špajzy, ale ten, ktorý ich má skoro prázdne a vie chutne navariť. (c) Nie je majstrom kuchárom ten, ktorý v nedeľu navarí obed, ale ten, ktorý varí každý deň s potešením a chuťou. P.S. A vždy po […]

Koncom osemdesiatych rokov som robil personálneho námestníka v istej fabrike s drevom v Banskej Štiavnici. Zoznámil som sa vtedy so Steffenom Petrenzom z nemeckého mesta Freital pri Drážďanoch. Hrávali sme spolu poker, rozumeli sme si, čo to sme spolu aj povyvádzali. Keďže Steffen mal vtedy vážny vzťah na Slovensku, rozhodol sa, že sa zamestná. Zobral som ho pracovať do našej […]

Nič vraj netrvá večne, ani táto myšlienka, rýchlejšia ako svetlo, ktorá doteraz čupela pri múre márnosti so sklonenou strapatou hlavou, s posledným špakom v popraskaných perách. To len my si to myslíme, lebo nemáme na nič čas. Veční donkichoti. Chvíle, okamihy sú večné. Večné ako vízie minulosti, bežné ako spomienky na budúcnosť. Aj včera je dnes a zajtra nebude […]

Stará mama niekedy hovorievala, že za druhej svetovej vojny na ich dom padla raketa a zapálila strechu. Bývali u nich aj Nemci a že boli poriadni a slušní a Rusi brali hodinky. A že u dolných susedov bol v kope hnoja sud, v ktorom býval jeden človek, ktorý sa tam ukrýval, lebo nechcel ísť na vojnu. Chvíľu bol u nich aj ruský zajatec, ktorý pomáhal okolo domu. Ostala po ňom […]

Spevák a bubeník Duško Hergott tvoril istý čas nerozlučnú dvojicu s mojím spolužiakom z gymnázia v Banskej Štiavnici, s klávesákom Petrom Rusnákom. Svoje si odkrútili ešte za socializmu v baroch kapitalistických a na výletných lodiach severských krajín. Mnohé ich legendárne príbehy a výroky zľudoveli, ako napríklad „Ej veru, lepšie je byť bohatý a zdravý, ako […]

Keď ležíš na dlažbe bez identity, bez príjmu, bez rodiny, bez domova, bez lásky, bez strechy nad hlavou a jediné, čo ťa drží pri živote, je viera v silu poézie, vtedy sa nájdu ľudia, ktorí do teba kopnú, pľujú na teba, lejú síru, ohovárajú, aby nebolo vidieť ich vlastné čierne duše, píšu, že ti prispejú na urnu, čo si o takých ľuďoch môžeš myslieť? […]

Keď si naozaj sám a nemôžeš prijať, že Láska, ktorej si konečne uveril, sa naozaj pominula, keď cítiš všetky bolesti a srdce v hrudi zhaslo, keď duša je plná prázdnoty a nenaplní ju ani hudba, keď rozum nechápe, prečo sa to stalo práve tebe, keď už sám sebe nepatríš, vtedy zober do svojich rúk čakan a rúb do skaly zo všetkých síl, prebi svoju bolesť údermi kovu […]

…Hovorievalo sa, že šustri sú poloviční filozofi, lebo pri takej jednoduchej práci, ako je klincovanie podrážok, majú dosť času na premýšľanie. Náš otec taký naozaj bol. Na obloku, po pravej ruke mal vždy položený stolový kalendár. Do neho denne zapisoval, aké bolo počasie, koľko stupňov ukazoval teplomer, ktorý mal pripevnený na vonkajšej strane okna, koľko […]

— Drobné práce ako výmenu zodratých podošiev, opravu opätkov, alebo prišívanie kožených záplat „príštipkov“ robil nerád. Tieto práce vykonávali menej zruční obuvníci, ktorí nevedeli robiť pekné a kvalitné nové výrobky. Keď mal veľa práce, pomáhal mu aj jeho brat – náš strýčko. Bol to známy vtipkár. Mala som asi šesť rokov. Dal mi do ruky […]