MILÝ MALÝ OMYL Nedávno sa mi stala milá vec. V seneckej Bille v rade pred pokladňou si neznáme, asi štvorročné dievčatko v halloweenskom kostýme vložilo svoju drobnú rúčku do mojej dlane. 🙂 Pokojne sme potom krok po kroku, ruka v ruke, spolu kráčali až k pokladni. Potom dievčatko zdvihlo hlavu hore a pozrelo sa na mňa. Rýchlo vytiahlo svoju ruku z mojej dlane a pozrelo sa […]

Raz sme išli na cintorín pri chráme Svätého Mikuláša, kde kedysi slúžieval Kmeť. Z kostola znel spev. Opatrne som chytil veľkú mosadznú kľučku na dverách, stlačil ju a vošiel som dovnútra. V laviciach sedelo niekoľko babiek v šatkách, so sklonenými hlavami. Nevedel som, čo mám robiť. Zbadal som hneď naboku pri vchode schody. Potichu som po nich vyšiel na chór. […]

Už viackrát som písal o tom, že jedna zo sôch, ktorá spodobuje najväčšiu múzu slovenskej ľúbostnej poézie – Sládkovičova Marína, tá ktorú vytvoril Tibor Bártfay a je umiestnená na Šafárikovom námestí v Bratislave, od päťdesiatych rokov nemala v prstoch ružu, ktorú vtedy ktosi (pravdepodobne vandal) odstránil. Snažili sme sa preto so starostkou Starého mesta pani […]

Na majeri Za vrchom pred Prenčovom pri Banskej Štiavnici, na kopcoch nad riečkou Štiavnica v ktorej sa v tých miestach kedysi ryžovalo zlato a v jej zákrutách sa našli predmety ľudí z doby bronzovej, býval náš „strýčko“. Bol to brat našej starej mamy. Dlhší čas som o ňom nechyroval, až kým sme sa raz nevybrali na majer na návštevu. Trocha sme sa zadýchali, kým sme […]

K A L E N D Á R I U M Každá sekunda má v sebe chuť Večnosti. (aap) Nenápadne a neúprosne prší, kruší sivosť našich duší Nostalgiou. Dážd je ešte studený, zohrejem sa u ženy jej mágiou? > Nebyť vás a poézie možno už ani nežijem. Chladný dážď steká po duši, sýtej krvi sa nedorežem. Čvachtavé blato poruší harmóniu, tam pohne sa zem, kde len zima nás už […]

RADŠEJ VIAC ZJESŤ, AKO MENEJ VYPIŤ…