PANDORA

PÍSMOV ONEN SVĚT Základná vojenská služba bola za socializmu na dva roky. Ani ja som sa jej nevyhol, hoci som sa všemožne snažil o tzv. „Modrú knižku“. Nakoniec ma teda odviedli a narukoval som do Čiech, do Domažlíc, do bojového útvaru. Našťastie som chytil funkciu štábneho pisára. Volali ma „Písmo“. Ale aj pisári museli niekedy ísť s útvarom na […]

Začali kukať kukučky. Vyšiel som von a spýtal som sa: – Kukučka, povedzže mi, ako dlho budem žiť? A kukučka sa rozkukala a kukala a kukala. Stále sa stále. Asi sa zasekla. Asi budem nesmrteľný… 🙂 -anton a. pižurný-

GENERAČNÁ (Privysoko a prinízko) Regenerujeme sa spomienkami na prítomnosť, čím viac toho máme, tým nám toho nie je dosť. Žijeme na úver, len raz to bude treba splatiť a pobrať sa tam, kde sú už skoro všetci kamaráti. Kruhy pod očami a v obilí, svetu vládnu iba debili. Už sa nás čas pomaly nachýlil, padáme ako stromy. Vravíme si: To ale predsa nie oni, to […]

DUCH MESTA Sny ako krysy vyliezajú z kútov, nostalgia má dámsku jazdu s melanchóliou, ešte jednu cigaretu vraziť medzi zuby. ešte jeden kalíštek naliať dolu hrdlom. Za oknom lietajú zdrapy svedomia, jeho prasklinou tečie do zasneženej minulosti svetlo, ktoré sa vtedy plazilo pomedzi šuchot plamenných slov, v ktorom som nevidel nič iné, len tvoje zelenomodré oči. Ich […]

Začiatkom sedemdesiatych rokov to vyzeralo na našej hudobnej scéne zaujímavo. Jediné rádio – Československý rozhlas – vysielalo pesničky vo väčšej miere výhradne zo socialistického tábora – naše, sovietske, nemecké, poľské a maďarské, tie však pomenej. Istá pani mala vtedy natoľko rada československých spevákov, že svojim trom dcéram dala krstné mená […]

MAJSTER ČAS (Jožovi Urbanovi) Presýpa sa v nás Čas v odrezaných hrdlách fliaš. Čas prúdi, čas sa leje, čas je vždy, aj keď nič už nie je. Milosrdný kat, aj neúprosný zvodca silného aj slabého, každého si počká, posúva naše zbytočnosti do čiernej diery, možno má malú nádej len ten, ktorý verí, že kat ho trafí medzi stavce presne, že nekonečné v […]

🙂 Ľudia sú zvláštne tvory. Vieme byť altruistickí, až je to niekedy na smiech, vieme byť egoistickí až do špiku kostí. Na našom utešenom Slovensku je nás tu nahustených hojnejšie na menšom kúsku, preto sú niekedy výraznejšie trecie plochy. Blava kontra Vyhod… Vyhod kontra Blava… Bratislavčania šomrú (až nadávajú) na Východniarov, že sa im […]

CHLAPSKÁ POMOC – ŠTAFETA …Raz, keď mi už tak preskakovalo z rozchodu s bývalkou, že som sa išiel vešať, jeden môj priateľ mal obrovskú trpezlivosť so mnou (vravel mi napríklad: Sám si za to môžeš, lebo si debil a pod.). Bol ochotný do-ne-ko-neč-na počúvať stále dookola tie moje výlevy, ťahal ma na neskutočné túry, nútil ma nepiť… Keď som sa ho potom […]

🙁 Bulvár vyvaľuje buľvy. V časoch pakultúry zarábajú na ľudskom nešťastí a plačú pri gýčoch. V časoch pakultúry grgajú nad „silnými príbehmi“, vyprázdňujú obsah slov a konzumujú, konzumujú, konzumujú. 🙁 V časoch pakultúry nikoho nezaujíma, že 20. apríla 1872 umrel nejaký Andrej Braxatoris… (c) Anton A. Pižurný 20. apríl 2016

ZMRZLINA NA ZVONEC (Zázraky sa dejú) … Na ulici zazvonil zvonec a my sme vedeli, že prišiel Zajdy na svojej motorke. V prídavnom vozíku viezol niečo celkom zázračné. Hneď sme sa všetci zbehli v nemu na zákrute Schubertovej ulice a v hrsti sme zvierali vydrankané drobné korunky. Tmavý Zajdy so širokým úsmevom odkrýval niekoľko nádob so zmrzlinou, ktorej chuť v […]