PANDORA

Z Vianočnej debaty: DEBATA PRI STROMĆEKU – Deti chcú, aby bolo na stromčeku viac siloniek … – Tuším to chcú aj ich ockovia… (c) AAP

RODOVÁ NEROVNOSŤ Muži majú Múzy. Ženy majú Múzou. Keď Boh stvoril Adamovi Evu, bola MUŽena… © Anton A. Pižurný

MOTTO PREZIDENTSKÝCH KANDIDÁTOV – Stáli sme na okraji priepasti, ale so mnou urobíte rozhodný krok vpred! © AAP

„Básnik má byť vidiacim…“ Jeden z francúzskych poetov takto jednoducho skonštatoval poslanie veršotepcov. Naplno si však až oveľa neskôr môžeme uvedomiť, ako to je. Zdanlivo všedné, každodenné obrazy života majú svoje presné miesto a čas. Majú svoje nemenné súvislosti, ktoré v podvedomí všetci cítime. Krása v jednoduchosti sa ukáže […]

Déjà vu Tenká a ostrá ako list papiera je hranica medzi láskou a nenávisťou. Tenká ako zamrznutý list stromu je hranica medzi tebou a mnou. Tenká a ostrá ako žiletka je hranica medzi životom a smrťou. © Anton A. Pižurný Foto Ľuboš Juruš

POSLEDNÝ LIST VO FĽAŠI S posledným zaskučaním končí deň, končí život, končí láska… Strach už opľul naše tváre, vysmial sa našim rozbitým dušiam. S úbohou iróniou starnúceho rockera sa tomu predísť skúšam, hrdlom fľaše si ešte trafím mezi pery, neviem ale, či ešte oplatí sa veriť tomu, čo kedysi svietilo a bolo krásne. Veriť, že život je […]

Z M Y S E L Položím svoje líce na tvoje srdce a počúvam šum krvi v riečisku neznámej krajiny. Počúvam zvonenie toho najvýkonnejšieho zázraku, ktorý vie stvoriť lásku, toho najmocnejšieho svalu, ktorý však dokáže pretrhnúť láska, rovnako ako nenávisť. Položím svoju dlaň na tvoje líce: Toto je tvár, ktorú si navždy zapamätám vo svojich dotykoch, aj […]

VEĽKÝ BRAT NÁS SLEDUJE Čo s tým, keď je už toľko našich občanov domestiFicovaných? Ostatní bývajú na Ostrovoch pozitívnej deviácie… © AAP P.S. Zaujímavé. Ráno som na koniec pridal túto fotku a záhadne zmizla. Tak som ju pridal znova na začiatok…

Keď mi raz podal jeden priateľ pomocnú ruku, namiesto toho, aby do mňa kopol, ako je to už našou tradíciou… …spýtal som sa ho, ako a prečo to robí, a že ako sa mu odvďačím. Viete, čo mi povedal? – Tonko, aj mne takto jeden priateľ pomohol… tiež som sa ho spýtal, ako mu to vrátim… Povedal mi, aby som zase ja pomohol ďalšiemu. […]

Ručičky hodín na veži sa pohli a ľudia zaspali. Na každého raz dôjde. Na dobrých i na tých druhých. Ale iba tí druhí si myslia, že na nich nie. Zober si, čo nie je tvoje: „viac je mať než byť“? Vlci si už delia svojeť. Začneš s nimi vyť? © Anton Andrej Pižurný foto: Ninka Ježíková: Turiec