PANDORA

ET CETERA (Jožovi Urbanovi) Keď ti je dobre, nikam sa neponáhľaj, – tak som ti vravieval, ale ty tvojimi večne nervóznymi šľapajami si vybehol kamsi pristrmo a privysoko, kde možno ani ženy už nie sú, ale zasvätení tvrdia, že je tam vraj život jedna báseň. Tento svet nebol pre teba, tento svet nie je pre básnikov: Zahalený do cynických, čiernych zdrapov plášťa […]

(c) Anton Pižurný básnická zbierka „Pandorina skrinka“

V súčasných výpekoch všetci tiahneme k vode, kde je možnosť na chvíľu si schladiť svoju horúcu krv a telá. Vodné plochy a kúpaliská sa stávajú zlatou baňou. Preto ma zarazilo, keď som si nedávno všimol, že najznámejšia letná destinácia v našom hlavnom meste „Zlaté piesky“ má na prístupovej ceste svoj pútač v žalostnom stave (Keď do nich 28. júla 1976 […]

Bol som navštíviť môjho strýka v Ivánke pri Dunaji. Zavárali sme s ním a s mojou sestrou paradajky a uhorky. Keďže je tam na cintoríne pochovaná aj moja stará mama a teta, išiel som im zapáliť sviečočku. Cestou naspäť som sa zastavil v kaviarni Štefánik pri námestí. Ako vieme, neďaleko Ivánky je miesto s pamätnou mohylou na mieste, kde sa zrútilo lietadlo tohto […]

Nedávno som sa pozastavil nad jazykovou úrovňou a niektorými gramatickými prehreškami v našich súkromných televíziách (som jazykový korektor a spisovateľ). Stalo sa totiž párkrát, že v správach mali hrubú chybu, nielen preklepy. Napríklad naposledy to bolo v nemenovanej TV, kde skomolili meno hudobného skladateľa Ennia Morriconeho (okrem iného aj autora hudby legendárneho […]

Knižka Biela skrinka (Chlapci zo Schuberovej ulice) spisovateľa a publicistu Antona Pižurného nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne. Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto kúsku sveta všetci mali rovnaké bicykle, […]

„Toto je Váš nový spolužiak, ktorý prišiel zo Žiliny“, – povedala moja nová triedna. Niečo som zaševelil a posadil som sa vedľa vysokého okuliarnika. Volal sa Peter. Za oknami „4.A.“ banskoštiavnického Gymnázia ako neskutočný „Guliverkeľ“ z maďarského kresleného seriálu o rodinke Miazgovcov, čupel Nový zámok, z ktorého každú štvrťhodinu úžasne […]

Keď som sa narodil, môj otec zasadil malú jablonku. Rástla spolu so mnou na malej čistinke na začiatku našej záhrady. Keď bola väčšia, zarodila malými jabĺčkami, ktoré ale neboli príliš chutné. Občas som si jedno odtrhol, posadil som sa k nej, oprel som sa o jej kmeň, jedol som chlieb s malinovým lekvárom našej mamy a zahrýzal som to jabĺčkom. Keď sme boli v Tatrách, […]