Studňa je tunel naopak. Keď načieraš z jej dna, akoby Slnku po stopách sa zakrádala tma… Artézske však dno nemajú a Boh v nich ticho drieme. Možno sa prevŕtam ku Raju ku krížu našej Zeme… Žena má dušu hlbokú a muž má studňu v hlave. Stále ťa cítim pri boku Ty, ráno poláskané… .:. (c) Anton Pižurný (c) Juraj Bocian
Pokračovanie článku