Chodníček od Počúvadlianskeho jazera na Sitno je tajuplný a magický. Vyzerá to spočiatku ako celkom obyčajná cestička v lese, ale keď som si spomenul na všetky povesti, ktoré som o Sitne čítal, veruže moja fantázia riadne pracovala. Na začiatku je pekná studnička a dreveným domčekom. Od nej sme sa onedlho dostali až na slávnu Tatársku lúku. Andrej Kmeť na nej urobil […]

Po celý život okolo seba okrem vecí dennej potreby a spotreby zhromažďujeme aj veci a vecičky, ktoré potom všade so sebou sťahujeme, oprašuje, velebíme spomienkami. Tiež aj knihy, výstrižky z novín, fotografie… Človek však dokáže veľmi rýchlo zabúdať. Hoci sa po celý život živíme spomienkami, berieme do rúk naše suveníry z celého sveta, suveníry našej […]

Každý z nás má niekde svoje žriedlo Živej vody. Svoju plodovú vodu detstva. Pre mňa je ním tajch Počúvadlo pod Sitnom. Vôňa vody, Slnka, langošov a horúcej zeme pod bosými chodidlami ma ukotvila navždy v pamäti na toto zázračné miesto. Keď som bežal za ňou, potkýnajúc sa o staré korene na chodníku, nerozvážne po hrádzi, staré stromy za ňou nesúhlasne zašumeli, […]

Sliepky boli moje kamarátky, ale tieto prenčovské, boli predsa len trocha iné, ako tie u nás doma v Želiezovciach. Tieto boli akési komótnejšie, akoby ich sýtejší vzduch spomaľoval. Nemali vlastného kohúta, preto na ne občas skákal kokaš od predných susedov. Zdalo sa mi to dosť nechutné, ako sa ani nebránili, iba si tak kvokli pred kohútom. Asi preto potom aj po tom kvokali […]

Najlepší štvornohý priateľ človeka. Na posteli sa zobúdzame, v nej zaspávame. V nej nás hladia sny, v nej nás lámu depresie. Na posteli sa rodíme, plodíme a umierame. V posteli sme ohľaduplní, hoci sme niekedy od hladu plní. Iní už ráno v posteli prežúvajú svoje ego. Odohrávajú sa v nej drámy, seriály, malé smrti, aj tie ozajstné. Odyseus si postavil posteľ tak, že v […]

Stará mama už nemala veľa sliepok len štyri, ale zato boli dobré nosnice. Vajíčka znášali do hniezd, ktoré si urobili hocikde. Bolo to dosť vzrušujúce, hľadať ich. Jedno stabilné mali v malinčí za drevárňou, tam som každý deň našiel aspoň jedno a s radosťou som ho vždy zaniesol starej mame. Boli hnedé a pekné veľké. Na výdatnú praženicu na cibuľke a slaninke […]

Kričal som, namiesto aby som ťa hladil. Potichu vtrela sa medzi nás rutina. A tak nám k hodinám primrzli ľady. Nemalo zmysel znova to začínať. Nemalo zmysel žiarliť a bolieť. Dávať ti, čo nedám. Vyhasla sopka. Nebolo dosť času naplno dozrieť. Ty si to vedela. Sám som sa dostal. Tak sme si sypali korenie do rán. Čím ďalej ostrejšie. Videl i slepý, že dýchaš do […]

Do Štúrova na juhu Slovenska chodievam rád. Je tam nielen pekný kúpaliskový rezort „Vadaš“, dobrá zmrzlina a konečne opravený most Márie Valérie, ktorý bol vyhodený do vzduchu ešte za druhej svetovej vojny, po ktorom sa pohodlne dá prejsť do susedného štátu – do Maďarska, do Ostrihomu. Je tam známa Ostrihomská bazilika, s úžasnou architektúrou, artefaktami a […]

Zajace boli pre mňa najmilšie tvory. Veľké zajace som dával pod bedničku na trávu, aby sa napásli a boli tak aj praktickou kosačkou. Chytal som ich za ušiská, čo síce nebolo príjemné, ale účinné. Niektoré sa metali ako divé a občas ma aj poškriabali na rukách, ale nesmel som ich pustiť, lebo by mi ušli a bolo potom problémom chytiť ich. Niektorí ich chytali pri […]