Raz mňa a Jana Ivan zaviedol kamsi celkom ďaleko, ku Hronu. Hovoril, že nám ukáže, čo sme ešte nikdy nevideli. Dlho sme šliapali, už sme aj začali hundrať, ale Ivan nás povzbudzoval, až kým sme popri brehu Hrona vošli do hlbšieho lesa. Prišli sme k akýmsi zarasteným múrom. Ivan sa ku nim postavil, ukázal rukou: – Tak toto je miesto, kde kedysi stál kaštieľ, ktorý […]

Nič vraj netrvá večne, ani táto myšlienka, rýchlejšia ako svetlo, ktorá doteraz čupela pri múre márnosti so sklonenou strapatou hlavou, s posledným špakom v popraskaných perách. To len my si to myslíme, lebo nemáme na nič čas. Chvíle, okamihy sú večné. Večné ako vízie minulosti, bežné ako spomienky na budúcnosť. Aj včera je dnes a zajtra nebude možno nikdy. […]

Príjemné letné popoludnie. Výpeky na chvíľu schladili mraky, dokonca spŕchlo. Potom sedíme pod slnečníkom s kávičkou v záhrade a vychutnávame si pekný deń. Za plotom u susedov sa hrá Anička, ktorá zrazu zvolá na svojich rodičov: – Neberte mi tú hračku, tú mám ešte od detstva! Chvíľu pozeráme po sebe, potom sa usmejeme. Susedovie Anička má päť rokov. .:. […]

Tak si pán Andrej Danko, predseda slovenského Parlamentu, na inaugurácii prezidentky užil namiesto oných 15 minút slávy aspoň tých svojich sedem. Síce tým porušil Ústavu, ktorou sa tak rád oháňa, ale na sedem minút bol prezidentom. Využil to na kvetnaté reči o tom, že prezident by mal mať lásku k národu a k jazyku a blábolenie o paralelných svetoch. Zaujímavé, že to […]

V Amerike nie je žiadna nezávislá tlač. Viete to vy a viem to ja. Nie je medzi nami jediný, ktorý by sa odvážil poctivo napísať svoj názor, a ak to urobí, vie dopredu, že sa nedostane do tlače. Som platený každý týždeň za to, že sa môj poctivý názor nedostane do novín, v ktorých som zamestnaný. Keby som svoj naozajstný názor zverejnil v niektorom vydaní svojich […]

Za socializmu som nepatril medzi velebiteľov režimu, bolo mi jasné pokrytectvo časti členov Komunistickej strany Československa, ktorí farizejsky omieľali lásku k strane, k vlasti a k Sovietskemu zväzu naučenými frázami. Neskôr som pochopil, že táto ich schizofrénia má pragmatické dôvody, ktoré najlepšie popisuje „protištátne“ heslo tej doby: „Kto nekradne, okráda […]

Slovo je liekom i zbraňou, aj keď sa v súčasnosti už vytráca jeho pôvodný význam. Keď dnes človek vyrečie slovo, ostáva to (najmä v našich zemepisných šírkach) v rovine nezáväznej konzumácie prežitého, za ktoré nikto nenesie zodpovednosť, tí trocha prefíkanejší prinajlepšom použijú „Litera scripta manet“ a tí, ktorí si to slovo zaslúžia, – tí mlčia. […]

Do Banskej Štiavnice rád chodieval aj básnik, textár a publicista Jozef Urban, ktorý vtedy žil a tvoril vo Zvolene. V roku 1999 som sa ho opýtal, ako na neho vplýva toto mesto: Odpovedal J.U.: – Keď som míňal tabuľu s názvom mesta, okamžite, až mysticky zo mňa spadli všetky depresie. Zrazu som sa ocitol v inom svete, než aký poznám a dostatočne ma otravuje. […]