PANDORA

Nehovor – Otče, ak sa nechceš správať ako syn. Nehovor – náš, ak žiješ len pre seba. Nehovor – posväť sa meno tvoje, ak neuctíš si Boha. Nehovor – príď kráľovstvo tvoje, keď myslíš len na hmotné bohatstvá. Nehovor – buď vôľa tvoja, keď sa jej nepodrobíš, aj keď vyžaduje obete. Nehovor – Chlieb náš každodenný daj nám dnes, ak sa […]

(pred 12 rokmi) V Národnom divadle (to nové nepredali ešte) plní empatie, (plní mäsa), plní lásky: – Milí občania, len sa pekne tešte na nový rok, na nový rov. A cez oči pásky. Hrá sa tu dnes charita, hrá sa tu dnes na city, na koncerte postihnutých mamonom. Sami sebe, sebe sami (svedomie nič nepýta) iba v hline budú všetci sýti. Celebrity i Anjeli sú z umelej hmoty, […]

Jeden môj známy v Banskej Štiavnici bol podnikateľ v časoch privatizačného boomu. Mal teda dosť málo času na rodinu. Blížili sa Vianočné sviatky a jeho obetavá manželka chcela, aby všetko bolo tip top. Spýtala sa ho aj, čo by chcel pod stromček, aký darček. – Na Vianoce chcem mať svätý pokoj! – odpovedal manželke. – Ale naozaj čo chceš? – Chcem […]

„Každý deň budú vraj Vianoce. – ticho šepkajú ľudia po vonku…“ Preboha, viete si predstaviť, aké by to bolo, keby sa za rok narodilo 365 Ježišov Kristov? © anton a. pižurný

Okolie Banskej Štiavnice je známe svojimi prekrásnymi jazerami. Volajú ich tajchy a boli vybudované pre potreby baníkov, ktorým pomáhala voda z nich poháňať stroje. Kolpachy, Hodrušské, Richňava, Počúvadlo… Kedysi ich bolo viac než dvadsať. Hádam najznámejším bolo a je Počúvadlo. Je rovno pod Sitnom a je na ňom asi najviac chát. Vravievalo sa, že v ňom je […]

V Prenčove pri Banskej Štiavnici pod Sitnom mal skoro každý okrem svojho zákonitého mena aj ďalšie meno, ktoré mu akosi prischlo. Dedova sestra Mária sa tak odnepamäti volala „totka Strakojo“. Keď sa išlo ku nim, hovorilo sa – Tájden do Strakov. Totka Strakojo bývala v malom domčeku pri ceste na Beľuj. Na dvore jej rástla stará hruška a vedľa nej bol umiestnený […]

Keď dnes človek vyrečie slovo, ostáva to (najmä v našich zemepisných šírkach) v rovine nezáväznej konzumácie prežitého, za ktoré nikto nenesie zodpovednosť, tí trocha prefíkanejší prinajlepšom použijú „Litera scripta manet“ a tí, ktorí si to slovo zaslúžia, – tí mlčia. Ten, kto mlčí, o tom svedčí buď jeho vlastný strach (a má teda aj napriek […]

VŠETKÝM DCÉRAM SVETA Dnes, keď trpké je sladké, a hnev už zašiel, keď sa mi už možno Smrť potuluje kosťami, ale ešte nepadol som hlbšie ako na kolená, chcem vám, dcéry, ešte oznámiť, čo znamená byť otcom, ktorý vás splodil v láske so ženou, ktorú miloval, že len na vás je niesť ďalej Život, ako vaše mamy, že bez vás dcéry naše, nieto ani hriechu, ani Neba, […]

Bola sobota. Stará mama robila parené buchty, ktoré vždy boli hojne posypané makom a práškovým cukrom, poliate roztopeným maslom. Polievku varila vajíčkovú a tú som veru ja priam neznášal, až ma z nej napínalo. Preto som sa schoval do drevárne, vyliezol som až celkom hore k streche. Stará mama vyšla na priedomie: – Tonkoo, kde sííí? Obééd! Ostal som potichu, lebo […]

Varí sa to, smaží sa to, pečie sa to, nezje sa to. Čo je to? (špajdla – drievko z hurky) Koncom januára, alebo začiatkom februára, keď zima už ustupovala, kupovali sa na chov malé prasiatka. Niektorí gazdovia chovali prasnice – matky na plemeno. Taká matka vrhla 8-10 malých prasiatok. Keď trocha podrástli, gazda ich rozpredal na chov. V dedine sa vedelo, kto má prasnicu a […]