PANDORA

SPOMIENKA NA LA REUNION I. Chuť skvelého džúsu a pod pohami chvenie. Nechceme pláže, Táňa šoféruje, chceme sa túlať stovkami tunelov, obmývanými tamarinami, okolo ostrova, uprostred Indického oceánu. V mojej modrej košeli z Madagascaru, rozvláčny a otvorený dokorán od skvelej zamal od Christophera – veterinára, černocha z Paríža (s ktorým sme o polnoci v […]

BARBORKINE VÝROKY – Ujo Tomko ja viem, aké máš ty svoje priania! – Aké, Barborka? – No najprv chceš auto a vzducholoď… – A ešte? – No a chceš byť stále mladý. – Všetko? – A ešte peknú ženu, no nie? Bác. Hotovo 😀

MAKE LOVE NOT WAR Svet je v kŕči. Iba my sa naoko tvárime, že sa nič nedeje, že to prejde. Neprejde. Aj peľ z krídiel motýľov má svoju váhu, ktorá je potrebná na vytvorenie stability. Aj najmenšia nádej má väčšiu silu ako zlatá karta „politika“. Dobrý človek ešte žije. Málo, ale predsa. Svet sa bráni Zlu. Ako metastázy Zla nami preniká závisť, meniaca sa […]

Čas, ktorý plynie pred naším zrakom, môžeme vnímať aj veľmi rýchlo (od rána do večera) sa prefarbujúcim morom lístia, nad ktorým prešívajú jeseňou blednúcu modrú oblohu stehy prúdových lietadiel. Keď si prestavujeme tu, na zemi, že by sme sa v tej chvíli ocitli v tom lietadle (aká spoločnosť v ňom asi ak sedí, kam má pilot namierené…), zdá sa nám […]

PSOTA DUCHA: JE TU TOTIŽ DOSŤ BOHATÝCH, ALE IBA MÁLO VZNEŠENÝCH… © anton a. pižurný D O B A V SÚČASNOSTI SÚ NESPOKOJENCI, HOVORIACI PRAVDU, OZNAČOVANÍ ZA ŠAŠOV A CHUDÁKOV A KLAMÁRI A ZLODEJI SÚ VÁŽENÍ OBČANIA… B U L V Á R ŽIAĽ, ĽUDÍ DNES NAJVIAC OSLOVIA UŽ IBA OSLICE A OSLOVIA… (c) anton a. pižurný

LIST TAMARKE SOFII Milá dcérka, tu už začala noc, Mám chvíľu čas, tak Ti píšem. Stále na Teba myslím, predstavujem si, čo robíš, ako vyzeráš. Tiež mi veľmi chýbaš a je mi smutno pri srdci, že nemôžeme byť spolu. Včera sme boli na tej tretej sopke. Bolo to krásne, prešli sme na aute skoro dvesto kilometrov. Tento ostrov sa volá La Reunion (po frabcúzsky Stretnutie) a […]

POSLEDNÉ KOLESO ŠŤASTIA “Nó, tak tu máme posledné Koleso,” – povie mama a pokýva preloženou nohou v známom rituálnom pohybe, ktorý u nej znamenal nudu alebo neistotu, hoci navonok mal spodobovať bezstarostnosť. Pritiahla si ku krku svoj modrý župan a opatrne na mňa hodila pohľad. Či som dobre oblečený (aby som nenachladol), dobre naladený (aby bola pohoda), […]

CHLAPSKÁ POMOC …Raz, keď mi už tak preskakovalo z bývalej, že som sa išiel vešať, jeden kamoš mal obrovskú trpezlivosť so mnou (Vravel mi napríklad: Sám si za to môžeš, lebo si kkt a pod.). Bol ochotný do-ne-ko-neč-na počúvať stále dookola tie moje výlevy, ťahal ma na neskutočné túry, nútil ma nepiť… Keď som sa ho potom opýtal, prečo to vlastne pre mňa […]

ČESTNÉ SLOVO Keď dnes človek vyrečie slovo, ostáva to (najmä v našich zemepisných šírkach) v rovine nezáväznej konzumácie prežitého, za ktoré nikto nenesie zodpovednosť, tí trocha prefíkanejší prinajlepšom použijú „Litera scripta manet“ a tí, ktorí si to slovo zaslúžia, – tí mlčia. Ten, kto mlčí, o tom svedčí buď jeho vlastný strach (a má […]

AMOR NAMOL Stretol som vám raz anjela, rozpálený bol do biela, vravel, že s tým asi sekne, keď vietor dvíha sukne. Pre neho je vraj každá žena osudová, škoda, že u mužov len do času. Vraj už sám ani nevie, kam má svoj pud schovať, že sa vzdáva svojho poslania a mandátu a ide hľadať inú krásu, ktorú mu vraj zatajili a namiesto toho má len páliť cudzie […]