Bolo to v jedno horúce júlové dopoludnie. Mama so sestrami sa vrátili z nemocnice, boli pozrieť môjho otca, ktorý tam ležal so svojím pochrámaným srdcom. Ja som sa práve zobudil a zberal som sa na kúpalisko za kamarátmi. Prázdniny boli v plnom prúde a nás čakali ďalšie skvelé zážitky a dobrodružstvá. Mal som už na sebe plavky, uterák som nepotreboval, ešte vydrankať […]

..Toto co my vsetci predvadzame, nie je v skutocnosti boj proti zlu a vy to predsa velmi dobre viete…. je to na dlhu debatu, ale ani terajsia opozicia, ani protesty tento boj strnganim klucov, analyzovanim v novinach, diskutovanim krizom-krazom po svete medii nevyhraju. My sme ten nas strach a zbabelost v mene nasej holubicej povahy zakamuflovali a predstierame na namestiach, v novinach atd […]

V sobotu sme boli pozvaní na veľkú slávnosť. Tánini a Francisovi známi, dvaja mladí Kreolčania, sa rozhodli uzavrieť manželstvo. Keďže na ostrove býva zvykom, že pol roka pred samotnou svadbou sa robí akási generálka, pozvali na ňu aj nás. Celé sa to konalo za účasti asi sto hostí v romantickej reštaurácii s veľkou presklenou terasou, prilepenou k strmému úbočiu. […]

… Najradšej som mal dobošku. Na jej vrchu bol kus karamelového cukru, ktorý mi chutil najviac. Vždy som znova a znova prerátaval jednotlivé vrstvy torty, ktorých muselo byť sedem. „Objavil“ som ju na ktorejsi svadbe. Bolo tam plno všakovakých koláčov, ale zaujal ma koč z karamelu, v ktorom sedeli mladomanželia, z ktorého som si potajomky odlamoval kúsky, až som mu […]

UČITEĽ SLÁVIK (Tá modrá ruža vám povie…) Najväčším postrachom na našej Základnej deväťročnej škole za socializmu bol učiteľ Slávik. Bol to vysokánsky chlap, ktorý vždy nosil modrý plášť. Vyučoval matematiku a fyziku, teda predmety, ktoré neboli práve mojimi obľúbenými. Ja som mal najradšej slovenčinu a vlastivedu. Na hodinách fyziky nám síce niekedy […]

Toto sa nám stalo ešte za socializmu na Gymnáziu: – Pozor, pozor, skúška školského rozhlasu: V ktorej triede nás nepočujete, prídite to oznámiť sem, do riaditeľne…! Pozreli sme na seba a nevraveli sme nič. Ten pán bol súdruh zástupca riaditeľa a volali sme ho Mamľas. Mal síce iba pedagogické minimum, ale jeho angažovanosť v Komunistickej strane ho vyniesla až na […]

Divočiny výčinov otčimov Otčiny musíme odčiniť činmi Divočiny? .:. Odhodlané, podlé. Milosrdné, kruté. Bez zmyslu, zmysluplné. Činy, výčiny, prečiny, zločiny. Nečinnosť. Ale aj dobročinnosť. Činy, ktorými sa na konci dostaneme do tunela. Podľa kvality a miery na niektorých čaká na jeho konci svetlo, iní ho neuvidia, ale ostanú navždy v tuneli, ktorý si […]

Vzduch sa chvie prísľubmi letnej vyhne, na chatkách pri jazere žena posmrkávajúc umýva okná novej sezóne pre letných hostí. Potom navlečie čisté posteľné prádlo, ktorého prvé vášnivé tajomstvá sa nikto nedozvie. Ešte raz si vyfúka nos, poočku pozrie na mňa a povie kolegyni: – Meleg lesz. Riedkou oblohou prehučí vládny špeciál, až sa […]

(c) Anton Pižurný

Ako žiaci Základnej školy sme museli povinne chodiť na “Lampiónové sprievody”. Nebolo nám síce celkom jasné, prečo sa to deje, ale zase nás až tak veľmi nútiť nemuseli. Bolo to celkom vzrušujúce. Zhromažďovali sme sa na ihrisku pri škole, keď sa začalo stmievať. Zoradili sme sa do radov po dvoch, každý mal mať papierový lampión, dovnútra ktorých sa vkladala […]