PANDORA

Za kaštieľom Esterházyovcov v Schubertovom parku bol takzvaný “Tanzplac”. Bola to veľká vybetónová plocha s pódiom, oproti nej bol veľký Bufet a vzadu dlhá budova Kolkárne. Na Tanzplaci sa konali parádne akcie, nielen na Prvého mája či počas Csemadoku. Často sa do hlbokej noci ozývala hudba, ktorú sme počuli až k nám domov. Gott, Neckář, Matuška, alebo Kati Kovács, […]

Pingpong, čiže stolný tenis, bola hra, ktorá ma uchvátila hneď od začiatku. Stôl v našom mestečku mali iba v Pionierskom dome a nebolo jednoduché sa k nemu dostať, lebo tam vždy hrali starší chalani. Ale potom sme sa naučili, kedy je stôl voľný. Väčšinou to bolo až tesne predtým, ako sa Pioniersky dom zatváral. Hrávali sme dlhé hodiny. Spočiatku som hral len s takou […]

Pohreb Antona Srholca bol veľkou udalosťou, dokonca až zablokoval dopravu v Bratislave okolo Blumentálskeho kostola, v ktorom sa konala posledná rozlúčka s donom Antoniom. Otec Srholec bol charizmatickou osobnosťou, pred rokmi som mal to šťastie, že sme chvíľu podebatoval v chráme svätého Michala, kde som mal možnosť na vlastnej duši pocítiť jeho človečenstvo. Už pri […]

VLNOBYTIE (BIELA SKRINKA – Anton Pižurný) Autor sa v krátkej zbierke próz vracia, potichu a s bázňou (nie s básňou), do krajiny, v ktorej nám všetkým bývalo najlepšie. Obsahovo – nie formálne – táto zbierka spomienok odhaľuje autorovu tušenú, ale doteraz nie naplno prejavenú spätosť s tým, čo nás formuje a ukotvuje. Láskavo, lyricky a s citom loví […]

Najskôr sa nám panicky prereže prvý mliečny zub a potom zub múdrosti pôsobí skôr zhubne, lebo niektorí sú po zuby ozbrojení hlúposťou, a zuby píly sa menia na katov, aj tak nás nakoniec v ozubených kolesách doby zožerie hrdzavý zub času. .:. Anton Pižurný kresba Juraj Bocian

Si voňavá a mäkkučká ako čerstvý hamburger a v žilách ti clokoce Coca cola, rapuješ drsno životom. Tvoje prstíky ako jemné pomfritky načierajú pikantnú omáčku túžby na kurací, alebo hovädzí sen, ktorý putuje tvojimi oblinami, ale inak si celkom obyčajná tučná slovenská krava. Ou, You! .:. Anton Pižurný foto a.a.

MIMO RYTMU ..-|.—|-..|..||…|..-||-|..-||.–.|—|.-..|..|-.-.|.-|.—|-|..|–…-| Keď som sa na základnej škole rozhodol, že budem spisovateľom, okrem básní som mal rád aj detektívky. Tak som napísal jednu detektívnu poviedku. Už neviem, ako sa volal jej hlavný hrdina, bol to však určite sympatický, všetkými masťami mazaný a vetrami […]

…Ale vlastne raz som veru už videl niečo podobné. Náš sused, pán Nádler bol v Ľudových milíciách. Pri akejsi oslave stál v uniforme so samopalom v rukách pri pamätníku padlých a hľadel kamsi hore. Stál som blízko neho a preto som zbadal, že keď začala hrať hymna, z oka mu začali tiecť slzy. Mal však stále nehybnú tvár, ale slzy mu tiekli len z jedného oka. To […]

Bol pekný, ako jarný deň. Minul sa mi chlieb, preto som sa rozhodol, že pôjdem do Billy a kúpim chlieb a smotanu, keďže naši pravoslávni bratia slávia v tento deň Vianoce a uvarím si „mačanku“, čiže východniarsku špecialitu, ktorá sa pripravuje zo šťavy kyslej kapusty, hríbov a smotany. Pod jazykom som mal jej chuť a tešil som sa, ako si uvarím výbornú pochúťku. […]

Mne sa ušla funkcia nástenkára. Nástenka bol taký zarámový kus korkovej alebo polystyrénovej dosky, na ktorú sa špendlíkmi pripevňovali obrázky a písmená. Bol to vlastne taký prvý facebook, akurát s tým rozdielom, že témy a forma boli prísne určené. Ten kaleidoskop lásky k ZSSR a Komunistickej strane, k vláde a ľudu, kombajnom v poliach a i k raketám vo vesmíre bol […]