MIMO RYTMU ..-|.—|-..|..||…|..-||-|..-||.–.|—|.-..|..|-.-.|.-|.—|-|..|–…-| Keď som sa na základnej škole rozhodol, že budem spisovateľom, okrem básní som mal rád aj detektívky. Tak som napísal jednu detektívnu poviedku. Už neviem, ako sa volal jej hlavný hrdina, bol to však určite sympatický, všetkými masťami mazaný a vetrami […]

…Ale vlastne raz som veru už videl niečo podobné. Náš sused, pán Nádler bol v Ľudových milíciách. Pri akejsi oslave stál v uniforme so samopalom v rukách pri pamätníku padlých a hľadel kamsi hore. Stál som blízko neho a preto som zbadal, že keď začala hrať hymna, z oka mu začali tiecť slzy. Mal však stále nehybnú tvár, ale slzy mu tiekli len z jedného oka. To […]

Bol pekný, ako jarný deň. Minul sa mi chlieb, preto som sa rozhodol, že pôjdem do Billy a kúpim chlieb a smotanu, keďže naši pravoslávni bratia slávia v tento deň Vianoce a uvarím si „mačanku“, čiže východniarsku špecialitu, ktorá sa pripravuje zo šťavy kyslej kapusty, hríbov a smotany. Pod jazykom som mal jej chuť a tešil som sa, ako si uvarím výbornú pochúťku. […]

Mne sa ušla funkcia nástenkára. Nástenka bol taký zarámový kus korkovej alebo polystyrénovej dosky, na ktorú sa špendlíkmi pripevňovali obrázky a písmená. Bol to vlastne taký prvý facebook, akurát s tým rozdielom, že témy a forma boli prísne určené. Ten kaleidoskop lásky k ZSSR a Komunistickej strane, k vláde a ľudu, kombajnom v poliach a i k raketám vo vesmíre bol […]

Pioniersky dom bol vo väčšej budove hneď vedľa Slovenskej knihy, kde bola vedúcou moja mama. Vchod do neho tvorilo pár schodíkov so zvláštnymi ťažkými dverami, bolo treba stlačiť mohutnú mosadznú kľučku a riadne sa do nich plecom oprieť, aby sa škrípajúc otvorili, zatvárali sa samy s veľkým buchotom, lebo hore na nich bolo zariadenie „Brano – zavírá samo“. Hore […]

Raz mňa a Jana náš starší kamarát Ivan zaviedol kamsi celkom ďaleko, ku Hronu. Hovoril, že nám ukáže, čo sme ešte nikdy nevideli. Dlho sme šliapali, už sme aj začali hundrať, ale Ivan nás povzbudzoval, až kým sme popri brehu Hrona vošli do hlbšieho lesa. Prišli sme k akýmsi zarasteným múrom. Ivan sa ku nim postavil, ukázal rukou: – Tak toto je miesto, kde kedysi […]

Začiatkom deväťdesiatych rokov bola doba taká turbulentná, že mi to nedalo a v Banskej Štiavnici som založil „A divadlo“ a hneď som preň aj za jednu noc napísal scenár prvej hry, nazval som ju „Limonádový Jošo“. Bola to satira vtedajšieho dramatického spoločensko politického pohybu po roku 1989. Hra mala úspech (ako hosťujúci režisér spolupracoval aj môj priateľ […]

Generačná výmena je nevyhnutná. Každá nová generácia so sebou nesie nezaťažený pohľad na minulosť, len ešte nevie, že aj ona raz bude o sebe tvrdiť, že bola tou najlepšou. Je však trocha smiešne, keď udalosti spred 27 rokov zasvätene komentujú tí, ktorí sa v tom čase maximálne tak „hrali v uhláku na baníka“ a ich informácie o tej dobe sú len sprostredkované. […]

V minulosti odsúdení na smrť sťatím sekerou podplácali svojich katov, aby ich trafil presne medzi tretí a štvrtý stavec. Mali tak istotu, že ich poprava bude rýchla a takrečeno bezbolestná. Čiže korupcia fungovala ešte aj na popravisku. Nepripomína Vám to niečo? .:. Anton Pižurný

Na maškarný ples sa všetci chystali doma. Každý si pripravoval masku. Väčšinou to boli princezné, strigy a piráti, alebo rôzne zvieratká. Mne sestra Renatka vymyslela niečo iné. Vtedy som ešte presne nevedel, čo to vlastne má byť. Bola totiž nedávno predtým v Tatrách na školení a boli ta s nimi aj francúzski študenti, ktorí mali so sebou aj rôzne dobroty. V tom čase […]