Anton Pižurný je v slovenskej literatúre prítomný už dobrých dvadsať rokov. Jeho najnovší rukopis, knižka „Biela skrinka“ nadväzuje v istom zmysle na jeho básnickú tvorbu – nie formou, ale schopnosťou hovoriť v skratke, zato obsažne. Poctivo vydolovanou citovou pamäťou modeluje kultúrnu mapu Slovenska. Lebo z jeho zážitkov zistíme, že sme vlastne na tomto […]

Ale nielen láska bola témou našich pobytov v Kine Sputnik. Raz na jar sa strašne rozvodnil Hron. Boli sme sa na to pozrieť. Mal som z toho strach. Obrovská vodná plocha zaliala polia až ku gaštanovej aleji. Videl som obrovský strom, ako padol majestátne do prúdu rieky a tá ho hneď vzala ďalej. Ernestínin most bol skoro celý pod vodou. Vtedy som si uvedomil, aký silný živel […]

Na fotografii ide o posledné zaznamenanie skutočnosti, že na autobusovej stanici „Mlynské nivy“ v Bratislave bola kedysi Jedáleň, ktorou prešli stovky, tisíce, možno milióny zákazníkov, jedáleň vykazujúca nostalgické prvky. Tácky, príbory, obložené chlebíčky, hotové jedlá, nápoje… Jedáleň v rohu budovy, ktorá sa už stratila v minulosti a na mieste ktorej má […]

V prítmí kina sa diali rôzne príbehy nielen na striebornom plátne. Plný rozochvenej nádeje som si sadal do vŕzgajúceho dreveného sedadla v očakávaní, že aj Ona tam kdesi sedí. A keď som zazrel jej hlavu, ktorú som hneď neomylne spoznal, dej na plátne ma prestal zaujímať. Jediným možným stretnutím s ňou boli chvíle po ukončení premietania. Keď som videl, ako kráča […]

V mojom rodnom mestečku sme mali kino Sputnik. Bola to pre nás úžasne atraktívna budova. Ako malí sme mohli chodievať len v sprievode rodičov, alebo starších súrodencov. Naši raz hovorili, že chceli ísť na akýsi romantický film, ale bolo málo predaných lístkov, preto aby vôbec premietali, môj otec kúpil viac lístkov. Pred kinom terasa, vnútri napravo jedna pokladňa, […]

Nedávno sa ma spýtalo štvorročné dievčatko: – „Prečo jedni ľudia pracujú a druhí sú bohatí?“ .:. (ap)

Nikdy sa ti nepozrie priamo do očí, nevie, akú bolesť v srdci nosíš. Usmieva sa farizejsky, s veľkou empatiou zachraňuje všetkých, ale najmä svoju chorú dušu čiernu ako zlá krv. Potom ukrytá/ý v jaskyni Nenávisti namočí svoje pero do žlče a jedu a zosmolí ANONYM… .:. ap

CESTA NOCI S tebou kráčam ku koreňom. Koruna na hlave tebe patrí – si kráľovná anjelov. Ja som v práve – ty si zákon. Luna Lásku nezakáže. To vie Nov. Nová cesta plná vôní, farieb a tiež chutí. Dobre sa mi s tebou tróni. Navždy zabudnutí budú znova prvými. Ako v kuse kameňa mal som srdce. Merci. Hovorím len Amen a… Ty si ho však našla. Je tvoje. […]

DEBUŽÍROVANIE HEDONISTU Kamarátka mi ako Mikulášsky darček venovala aj paradajkové čatní (boli v ňom aj slivky a hruška) a výborné na kyslo zavárané hríbiky. Mal som pár bravčových kociek, tak som ich upiekol a podusil v omáčke z toho čatní. Z Vianočných trhov som si priniesol zemiakovú placku, dal som na ňu to mäsko, navrch som nastrúhal syr Grana Padano, pridal som […]

Píšu sa vianočné blahopriania. Väčšinou už len na internete, na sociálnych sieťach. Ale my, niektorí staromilci máme väčšiu radosť z tých klasických, poslaných poštou. Na nete stačí predsa pár kliknutí, ale pohľadnicu musíme kúpiť, napísať adresu, text (vtedy zisťujeme, že už pomaly nevieme písať rukou), potom nalepiť známku a vhodiť pohľadnicu do schránky, […]